Ľudia na východe Konžskej demokratickej republiky sa cítia opustení medzinárodným spoločenstvom. Zároveň vedia, že ak utečú, ich pôdu obsadí ozbrojená povstalecká skupina M23 podporovaná Rwandou.
„Necítime sa izolovaní, ale opustení,“ hovorí otec Floribert Bashimbe, generálny vikár diecézy Bukavu na východe Konžskej demokratickej republiky, neďaleko hraníc s Rwandou.
Podľa neho sa za nekončiacou špirálou násilia skrýva boj o kontrolu nad zlatom a koltánom – strategickými surovinami, o ktoré sa vedú dlhoročné konflikty.
Cirkev zostáva aj tam, odkiaľ ostatní utekajú
Otec Floribert opisuje, že povstalecká skupina M23 obsadila provinciu Severné Kivu v roku 2021 a v roku 2024 prevzala kontrolu nad mestom Goma, z ktorého si urobila svoje operačné centrum. Odvtedy zostali niektoré farnosti v Gome zatvorené.
Dňa 15. februára 2025 sa povstalci dostali aj do susedného Bukavu.
„Ľudia trpia, pretože už nemôžu ťažiť nerasty a život na vidieku sa pre neistotu prakticky zastavil,“ vysvetľuje kňaz. „M23 kontroluje bane a ukončila drobnú ťažbu, pretože teraz ovláda všetky surovinové zdroje. Na niektorých miestach, najmä na severe, sa dokonca začínajú usádzať a nahrádzať miestne obyvateľstvo.“
Počas návštevy medzinárodnej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi otec Floribert poukázal na to, že M23 postupne oslabuje možnosti pôsobenia Cirkvi vo východnej časti krajiny.
Po udalostiach v Gome dostali kňazi v Bukavu výzvu, aby zostali. Obávajú sa, že ak odídu, stratia svoje kostoly, farské budovy aj územia. „Ak odídeme, nevieme, kto obsadí naše domy, našu pôdu a naše kostoly,“ hovorí.
Už v tridsiatich zo 44 farností diecézy ubúda počet veriacich, ktorí utekajú pred násilím. Napriek tomu kňazi zostávajú. Chápu, že ich prítomnosť má pre ľudí zásadný význam.
„Keď zaznejú kostolné zvony, veriaci vedia, že kňaz je stále tam a že život v dedine ešte pokračuje,“ vysvetľuje otec Floribert.
Ľudia zomierajú pre bohatstvo, z ktorého nič nemajú
Práve táto nádej je dnes mimoriadne potrebná. Život pod správou M23 sprevádza neistota, strach a chudoba. Fungujú už len oblasti spojené s obchodom a ťažbou. „Majú vlastnú správu pre dane, clá aj poistenie. Finančný systém funguje najmä preto, že kontrolujú banské oblasti a ťažia zlato a koltán,“ opisuje situáciu generálny vikár.
Obyvatelia Bukavu zároveň čelia izolácii od zvyšku krajiny. Mnohí seminaristi sa napríklad nemôžu počas prázdnin vrátiť domov, a svoje rodiny tak nevidia celé mesiace. Viacerí pochádzajú z iných regiónov a po uzavretí ciest zostali uväznení v Bukavu bez možnosti odísť. Potrebujú základnú materiálnu pomoc – hygienické potreby, školské pomôcky či oblečenie.
„Sme veľmi vďační ACN za podporu. Je naším hlavným dobrodincom,“ hovorí otec Floribert. Nadácia podľa neho pomáha najmä pri formácii budúcich kňazov, organizovaní duchovných obnov a výstavbe či obnove kostolov.
„Doteraz rešpektovali naše budovy a nedotkli sa ani našich áut. Keď došlo k svojvoľným zatknutiam veriacich, Cirkev zasiahla a podarilo sa nájsť riešenie,“ vysvetľuje. Napriek tomu je podľa neho obyvateľstvo na pokraji vyčerpania a čelí hladu.
„Nerastné bohatstvo Konga sa využíva celé stáročia, ale aj chudobní ľudia majú právo žiť a žiť v pokoji,“ zdôrazňuje. „Ťažba trvá už roky, no samotní Konžania z nej nikdy nemali úžitok. Dnes dokonca zomierajú pre nerasty, ktoré im nič neprinášajú. Násilie plodí ďalšie násilie a my sme obeťami vojny aj nekonečného kruhu biedy a hladu.“
Konžská demokratická republika patrí medzi prioritné krajiny ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Nadácia v roku 2025 podporila 258 projektov po celej krajine. Pomoc smerovala najmä na výstavbu a obnovu cirkevných budov, formáciu seminaristov, ďalšie vzdelávanie kňazov a rehoľných sestier, ako aj na podporu misionárov. V oblastiach, kde štát dlhodobo zlyháva, zohráva Cirkev často nenahraditeľnú úlohu.
Daniel Castilla, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
