V Indii sa v nedeľu 19.mája skončili viac ako mesiac trvajúce parlamentné voľby, ktoré prebiehali ako tradične v siedmich fázach (oficiálne výsledky by mali byť vyhlásené v stredu 23.mája). Obavy z toho, že táto najľudnatejšia demokracia na svete smeruje k hinduistickej teokracii sa nedávno zosilnili práve vzhľadom na to, že indická nacionalistická strana Bharatiya Janata (BJP) a jej predseda Narendra Modi sa vo voľbách usilovali o druhý mandát. Počas ich prvého mandátu bolo v Indii podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete, vypracovanej pápežskou nadáciou Aid to the Church in Need (Pomoc trpiacej Cirkvi), zaznamenané výrazné zvýšenie medzináboženského násilia. Čísla hovoria jasne: len v roku 2016 bolo v 703 samostatných prípadoch sektárskeho násilia vyvolaného hinduistickými fundamentalistami 86 ľudí zabitých a 2371 zranených, o rok neskôr v 822 takýchto prípadoch bolo zabitých 111 ľudí a až 2384 ich bolo zranených.

Zatiaľ posledný útok hinduistických nacionalistov na katolícku školu v indickom štáte Tamilnádu sa stal 26. marca. Útočníci sa vtedy dokonca pokúsili udusiť rehoľné sestry, ktoré túto katolícku školu dlhé roky vedú. V interview s pomocným biskupom provincie Ranchi a generálnym sekretárom Biskupskej konferencie Indie Theodore Mascarenhasom sa Maria Lozano z ACN pýtala na voľby a tiež na vážnosť nedávnych útokov.

ACN: India zaznamenáva za posledné roky zvýšené útoky hinduistických fundamentalistov proti náboženským menšinám v rôznych častiach krajiny, najmä na jej severe. Napriek tomu nás hrubosť/násilnosť zatiaľ posledného útoku na katolícku školu šokovala. Čo tento útok podľa Vás vyvolalo?

K nárastu fundamentalizmu prišlo v štáte Tamilnádu v priebehu asi posledného roka -dvoch. Boli to predovšetkým evanjelické a protestantské tzv. „domáce cirkevné spoločenstvá“, proti ktorým boli vedené útoky. Oni čelili najväčším problémom. Jeden miestny aktivista publikoval na webe príbehy o skupinách kresťanov, zbitých počas modlitieb a tiež o zničených menších „domácich kostoloch“. Pred dvomi rokmi nám zase dav neumožnil slúžiť obrady Veľkého piatku. Boli to ale skôr menšie lokálne incidenty. Ale Katolícka cirkev ako celok sme doteraz v Indii nezaznamenali útok takého veľkého rozsahu, ako ten posledný na katolícku školu. Ten nás skutočne vydesil.

ACN: Spomenutý útok na katolícku školu však musel byť obrovským šokom aj pre samotné sestry františkánky z Kongregácie Služobníc Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, ktoré stoja v čele školy už 74 rokov. Aká je aktuálna situácia v Chinnasalem? Ako sa sestrám darí?

Chinnasalem je malé mestečko. Sestry tu robia veľmi veľa záslužnej práce pre naozaj chudobné deti. Aj na internát berú dievčatá, ktoré pochádzajú z veľmi chudobných oblastí a chudobných rodín. Hovoril som so sestrami, ako aj s arcibiskupom, hovorili, že po útokoch bolo zadržaných niekoľko podozrivých z organizovania útoku. Ale toto podľa mňa nestačí, pretože stále zostáva nezodpovedaná znepokojivá otázka: Ako sa takéto útoky, vôbec môžu stať v civilizovanej spoločnosti?

ACN: Ale odhliadnuc od samotného incidentu a nehľadiac na jeho závažnosť, neznepokojuje vás sociálny rozmer tohto útoku?

Áno, skutočne zostáva veľkou otázkou, ako sa môže toľko nenávisti šíriť v spoločnosti a tiež ako môže byť zastavená. V spoločnosti existujú skupiny, ktoré nenávisť proti druhým aktívne šíria, nielen cez sociálne médiá, ale aj v bežnom živote a nikto ich nezastavuje. Čo je horšie, zdá sa, že tie skupiny dokonca majú isté politické krytie. Že ich niektorí politickí lídri dokonca až povzbudzujú v ich krokoch. To mi robí veľkú starosť.

ACN: Myslíte si, že zvýšený výskyt takýchto incidentov za posledný rok súvisel s parlamentnými voľbami?

Možno sčasti áno, ale skôr môže ísť o dlhotrvajúci trend. Mám na to celé jednoduché vysvetlenie. Akonáhle zasadíte semeno nenávisti, zobudíte beštiu, zviera hnevu, nenávisti, násilia, zviera, ktoré nemáte šancu kontrolovať. A to je dôvod mojej obavy. Všetci tí, ktorí rozširujú nenávisť, musia preto vedieť, ako škodia spoločnosti a že veci sa už ťažko potom dostávajú pod kontrolu. Čo je na konci veľký problém.

ACN: Ale tento problém už reálne ohrozuje menšiny v Indii…

Áno, menšiny trpia. Dnes mi v tejto súvislosti napadli hlboké verše z prekrásnej básne, pripisovanej jednému nemeckému luteránskemu pastorovi: „Najskôr prišli pre socialistov, a ja som neprehovoril – pretože som nebol socialista. Neskôr prišli pre odborárov, a ja som neprehovoril – pretože som nebol odborár. Potom prišli pre Židov, a zase som neprehovoril – lebo som nebol Žid. Nakoniec prišli pre mňa – a vtedy tam už nezostal nikto, kto by sa ma zastal.” Dnes môžeme tieto slová aplikovať aj v našom prípade. Pretože najskôr sa začína s menšinami a po nich s druhými. Útočí sa na moslimov, na Dalitov, na nás… Kto bude ďalší?

ACN: Môže takéto šírenie nenávisti zo strany nacionalistických fundamentalistov, podporovaných aj časťou politického spektra, ohroziť v budúcnosti aj bezpečnosť v celej krajine?

Jednu vec treba zdôrazniť. Väčšina ľudí v Indii, bez ohľadu na príslušnosť k národnosti či náboženstvu, sú ľudia tolerantní. V Indii ide o multietnickú, multináboženskú spoločnosť, ktorej členovia žili tisícky rokov vedľa seba v pokoji a navzájom sa obohacovali. Zrazu ale čelíme situácii, keď sa jedna skupina cíti akoby silnejšia a voči druhým skupinám šíri nenávisť, čo je neakceptovateľné. Pretože výsledkom tejto nenávisti bude utrpenie celého národa, nielen niektorých jeho skupín.

ACN: Smeruje India k teokracii typu tej v Pakistane?

Rok 1947 bol rokom vzniku dvoch krajín – Indie a Pakistanu. Pakistan sa vydal na cestu náboženského štátu, postaveného na islame. Naši otcovia zakladatelia sa však rozhodli nezaložiť Indiu na žiadnom náboženstve alebo jednej vyhradenej kultúre, ale mali ambíciu, aby sa z Indie stala multikultúrna, multináboženská spoločnosť, aby sme boli krajinou spájajúcou ľudí rozličných jazykov aj z rozličných regiónov. A po tejto ceste sme odvtedy kráčali všetci spolu pokojne.

ACN: Kto sú však potom tí ľudia, ktorí chcú myšlienky otcov zakladateľov Indie pochovať?

Patria k fundamentalistickým skupinám, ktoré sa v posledných rokoch objavili asi v každej spoločnosti. A každý fundamentalizmus ruinuje spoločnosť. Keď však začínajú dostávať podporu od druhých ľudí či dokonca od niektorých politických lídrov, potom sa hrozba z ich strany stáva oveľa nebezpečnejšou.

ACN: Aká bola odozva kresťanskej komunity na útoky? Po týchto útokoch sa predsa musí cítiť vydesená…

My ako kresťania dôverujeme Bohu, preto nemáme strach. Keď som sa spýtal sestier, či sa boja, odpovedali: „Nie, pokračujeme v našej práci, v našej službe druhým.” Takže toto je náš prístup – pokračovať v službe a ničoho, ani nikoho sa nebáť. Máme na pamäti Ježišove slová: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, skôr sa bojte tých, čo môžu zahubiť vašu dušu.“ Toto je naše vnútorné presvedčenie. Nemyslím, že sa ktokoľvek z nás bojí, pokračujeme v službe chudobným. Vieme, že nám táto naša služba prinesie ťažkosti, prenasledovanie, utrpenie, ale budeme pokračovať v práci pre chudobných, pre Boha, pre Ježiša.

ACN: Posledná otázka – pripúšťate, že práve fakt, že slúžite a pomáhate najchudobnejším a sociálne diskriminovaným, môže byť príčinou, prečo Cirkev v Indii prekáža niektorým ľuďom?

V mojom rodnom jazyku Konkani máme príslovie: „Kamene hádžu len na stromy, ktoré prinášajú ovocie.“ Na tie vyschnuté nie. Takže áno, súhlasím, že jednou z príčin prečo na nás útočia, je skutočnosť, že slúžime chudobným. Niekomu to asi prekáža. Toto môže byť naozaj skutočná príčina, prečo fundamentalisti na nás útočia.