7. marca 2021 navštívi pápež František v rámci návštevy Iraku kostol Al-Tahira v Karakoši (Bagdíde), ktorý bol počas teroristickej nadvlády Islamského štátu v rokoch 2014 – 2017 skoro celý zničený. Vďaka štedrej podpore dobrodincov pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi bol v posledných rokoch zrekonštruovaný a v súčasnosti je už takmer úplne obnovený. Na rekonštrukciu mariánskej baziliky dohliada otec Ammar Yako.

Aká je história kostola Al-Tahira?

Stavba kostola Al-Tahira v Karakoši sa začala roku 1932 a poskytla ľuďom príležitosť prejaviť svoju vieru. Všetci obyvatelia mesta pomáhali s prácami a prispievali darmi na jeho výstavbu – bola zavŕšená posvätením kostola v roku 1948. Poznáme mnohé príbehy našich rodičov a starých rodičov z obdobia, keď sa tento veľký kostol staval, pretože bol postavený vďaka ich usilovnej práci.

Ako vyzeral kostol po invázii ISIS? Aká bola miera jeho poškodenia?

Ako viete, ISIS dobyl Karakoš roku 2014 a my sme utiekli do Kurdistanu. Po troch rokoch bolo mesto oslobodené a my sme sa doň vrátili. Jasne si spomínam na zničený kostol: bol celkom vypálený, ISIS zničil všetky kríže a ukradol, čo sa nachádzalo v kostole, teda obrazy aj všetko ostatné vybavenie. Vedúci predstavitelia ISIS napísali na stĺpy kostola svoje mená a vonkajší priestor využívali ako cvičisko pre nových bojovníkov.

Kostol Al-Tahira v časoch vzniku
Kostol Al-Tahira v časoch vzniku
Al-Tahira dnes. Foto: Ahssan Gage / ACN

Čo ste pocítili, keď ste sa vrátili a uvideli takú spúšť?

Keď som uvidel zničený a vypálený kostol, pocítil som najskôr veľký smútok. Bolo to také smutné vidieť Boží dom prázdny a zničený! Pociťoval som však i radosť a šťastie, že som sa vrátil do mesta a znova som mohol vstúpiť do nášho kostola. Vnímal som zároveň smútok aj radosť.

Čo pre vás znamená byť zodpovedným za rekonštrukciu?

Keď ma biskup požiadal, aby som viedol tím obnovy, potešil som sa, pretože som si hneď spomenul na všetkých tých, ktorí v minulosti pomáhali tento kostol budovať – na našich rodičov a starých rodičov. Cítil som sa v spojení so všetkými, ktorí sa takto s nami podelili o svoju vieru.

Ako sa postupovalo pri rekonštrukcii?

Rekonštrukcia sa začala roku 2019. Prvá etapa prác, trvajúca do konca roku 2019, spočívala v spevnení stĺpov. Roku 2020 sme začali druhú a potom tretiu etapu, v rámci ktorých sa obnovil kostol zvnútra i zvonka. Vďaka Bohu sme sa teraz dostali do poslednej etapy a dúfame, že sa nám čoskoro podarí dokončiť zostávajúce rekonštrukčné práce.

Kostol počas rekonštrukcie. Extrémisti ukradli všetko, čo mohli a zničili celý interiér chrámu.

Aká bola reakcia spoločenstva veriacich na túto rekonštrukciu?

Pre komunitu v Karakoši je obnova kostola veľmi dôležitá. Všetci tunajší ľudia ho považujú za svoj domov, za súčasť svojej histórie. Preto je jeho znovuotvorenie veľmi dôležité. Samozrejme, najprv sme v Karakoši pomáhali ľuďom pri rekonštrukciách ich domov, a to rovnako vďaka pomoci ACN. Keď sme skončili, mnoho ľudí sa pýtalo, kedy začneme aj s obnovou kostola. Dnes sme s ňou takmer hotoví. Cítim, že to ľudí teší – budú sem môcť znovu prísť a ostatným ukazovať, že ich kostol je otvorený. Budeme sa tu môcť zase modliť k Bohu.

Čo pre vás znamená pápežova návšteva?

Je skvelé, že môžem byť v tomto čase v Karakoši a pozdraviť pápeža. Keď som sa dozvedel, že sa chystá navštíviť Irak a naše mesto, bol som šťastný. Som veľmi rád, že ho budem môcť privítať v tomto kostole aj v tomto meste, že budeme môcť spoločne prežívať svoju vieru. Pápež nás povzbudí, aby sme dokázali žiť podľa viery v týchto neľahkých časoch, a my mu ukážeme, ako vyzerá život nás kresťanov v Karakoši a Iraku.

Prípravy na pápežovu návštevu vrcholia.

Akým výzvam čelia veriaci v Iraku?

Tých výziev je pre kresťanskú komunitu viacero. V prvom rade sme súčasťou krajiny, ktorá je ešte stále nestabilná. Predovšetkým musíme slúžiť Bohu a on nám pomôže naďalej žiť v Iraku. Keďže sme v menšine, nemáme veľa pracovných príležitostí, takže sa musíme veľmi usilovať, aby sme si našli prácu. Najväčším problémom je však vysťahovalectvo. Mnohé rodiny sú ďaleko od Karakošu a Iraku – ak sa situácia nezlepší, možno sa ani nevrátia.

Chceli by ste odovzdať dobrodincom ACN nejaké posolstvo?

Chcel by som sa poďakovať ACN za všetko, čo pre nás urobila počas obdobia našej emigrácie. Keď sme zo všetkých irackých miest utekali do Kurdistanu, ACN nás tam tri roky podporovala. Ďakujem všetkým dobrodincom i za pomoc, ktorú sme dostali, keď sme sa vrátili do Karakošu. Nadácia nám pomohla s obnovou domov a kostolov, ale aj s ďalšími problémami. Ďakujem veľmi pekne všetkým dobrodincom. Nech vás Boh žehná. Som rád, že takto spoločne ukazujeme svetu našu kresťanskú vieru.

S opravami pomáhajú aj miestni.

Prečo by dobrodinci ACN nemali ani teraz zabúdať na obyvateľov Karakošu?

V situácii, v ktorej sa nachádzame, stále potrebujeme pomoc dobročinných organizácií a počítame najmä s ACN. Prosím, pomáhajte našej komunite naďalej – dávate nám tým nádej, že náš život v Karakoši môže pokračovať.

 

Nadácia ACN už niekoľko rokov pomáha veriacim v Iraku s návratom k normálnemu životu. Ak chcete podporiť podobný projekt, navštívte náš darcovský portál.