Ruská armáda dnes (v utorok) podľa vlastných správ zaviedla na Ukrajine nové prímerie a otvorila “humanitárne koridory” pre päť miest. Jedným z nich je Mariupol, prístav na Azovskom mori, ktorý obliehajú ruské jednotky. Už sa uskutočnili štyri pokusy o evakuáciu mesta a mnohým ľuďom sa ho podarilo opustiť počas víkendu.
Nadácia ACN má v Mariupole dlhodobých partnerov, medzi ktorých patria aj otcovia paulíni. Od 3. marca sa ACN neozvali. Až v nedeľu sa ozval jeden z kňazov, otec Pavlo. V sobotu večer vyrazili z Mariupola v konvoji 100 áut. Stále sú na ceste a teraz ešte nedorazili na bezpečnejšie miesto.
Kňazi však prežili peklo.
Nadácia by sa chcela podeliť o toto svedectvo otca Pavla, aby povzbudila ľudí k modlitbe a pomoci ľuďom vo vojnovej oblasti.
“Mariupol je ako Armagedon. Je to peklo. Prosím, povedzte svetu: je to tragédia. Tam sa len náhodne strieľa. Celé mesto je ako jedno veľké bojisko. Všade padajú bomby. Všade počuť len streľbu. Mariupol je mesto obkľúčené ruskou armádou. Ľudia len sedia v pivniciach.”
“Takmer sme nemohli spať. Nikto nemohol spať. Celé telo nás bolelo od všetkých bombových útokov. V kúte som si zriadil úkryt – tam som takpovediac žil. Všetci sme boli vystrašení. Náš kláštor sa staval s pomocou organizácie Aid to the Church in Need a budova ešte nebola dokončená. Nanešťastie sme nemali pivnicu. Nedávno sme nemali ani elektrinu, vodu a nemali sme čo jesť… iba zásoby, ktoré sme si priniesli so sebou. Dva dni som mal len jednu konzervu: keď prežívate niečo také, necítite hlad. Bez jedla sa dá prežiť, ale bez vody nie. Ľudia opúšťali svoje domy a hľadali vodu, v dôsledku čoho mnohí z nich zomreli brutálnou smrťou. Chodiť po ulici v Mariupole sa rovnalo samovražde. Veriacim sme povedali, aby zostali doma a že nebudeme slúžiť žiadne omše, pretože je to príliš nebezpečné.”
V sobotu sme vytvorili kolónu 100 áut a chceli sme opustiť mesto. Vojaci na všetkých kontrolných stanovištiach nás nechali prejsť, až kým nás nezastavili separatisti z takzvanej Doneckej republiky. Nesmeli sme ísť ďalej, ale dovolili nám hľadať útočisko v malej dedine. Potom nasledovali ďalšie obchádzky. Mali sme so sebou tehotné ženy a deti. Nemôžem zabudnúť na obraz tehotnej ženy, ktorá na kolenách prosila separatistov, aby nás pustili ďalej, ale oni odmietli.”
“Neviete si predstaviť, čo všetko sme tam videli.”
“Sú to obrázky, na ktoré sa nedá zabudnúť: všade všetko zničené bombami a niekedy sme museli obchádzať telá, ktoré ležali na ceste. Táto tragédia volá do neba!”
“Teraz sme už mimo mesta. Každý sa snažil zachrániť si život a dostať sa na bezpečné miesto, ale čo sa stane s ľuďmi, ktorí nemôžu a sú stále v Mariupole? S mnohými ľuďmi nemáme kontakt: netušíme, kde sú a kto ešte žije. Mariupol je mesto obkľúčené ruskou armádou. Bože, kedy sa to celé skončí? Modlite sa za nás.”
→ Zbierka na okamžitú pomoc pre rehoľníkov a veriacich na Ukrajine cez nadáciu ACN PREBIEHA TU.
→ Prispieť je možné aj priamo cez IBAN (poznámka – Pomoc Ukrajine):
SK09 0900 0000 0051 2133 9396
Ilustračná fotografia: Konštrukcia kláštora v Mariuopole v roku 2014. Zdroj: ACN
