Eparchia Baalbek-Deir El-Ahmar v údolí Bekaa vo východnom Libanone čelí vážnej humanitárnej a bezpečnostnej kríze v dôsledku každodenného izraelského bombardovania. V rozhovore pre ACN – Pomoc trpiacej cirkvi biskup Hanna Rahmé opisuje solidaritu Cirkvi s vnútorne vysídlenými osobami a zúfalú situáciu, ktorá núti mnohých ľudí utekať do Sýrie.

„Každá z kresťanských rodín v dedinách okolo Deir El-Ahmar prijala tri alebo štyri vysídlené rodiny, teda 30 až 60 ľudí!“ vysvetľuje Mons. Hanna Rahmé. Jeho eparchia pokrýva až 27% rozlohy krajiny a v tomto regióne žije približne 450 000 šiitskych moslimov. Izraelské bombardovanie je zamerané na strategické zóny na juhu jeho eparchie, najmä na oblasť okolo Baalbeku, ktorá sa považuje za základňu Hizballáhu, ale zároveň údery zasahujú dediny, kde spolunažívajú kresťania a moslimovia.

„Sme ohromení počtom vnútorne vysídlených osôb, ale nemôžeme ľudí opustiť. Sme kresťanmi nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí,“ zdôrazňuje biskup Rahmé. „Bol som pozvaný do vysielania miestnej televízie a ubezpečil som ľudí v bombardovaných oblastiach – kresťanov aj moslimov -, že naše domovy sú pre nich otvorené. Veď Kristus povedal: ‘Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som cudzinec a prijali ste ma. Moslimovia sú hlboko dojatí touto kresťanskou solidaritou.“

Podľa biskupa Rahmého našlo v oblastiach eparchie, kde žijú najmä katolíci, útočisko približne 13 000 ľudí. V Deir El-Ahmar, kde sa nachádza sídlo biskupa, a v okolitých dedinách sa o približne 2 300 ľudí starajú školy, ďalších 5 000 našlo útočisko v súkromných domoch a 1 500 v inštitúciách, ako sú kostoly a kláštory.

Veľký počet vnútorne vysídlených osôb je však nútený prespávať na uliciach Deir El-Ahmar a mnohí ďalší utiekli do severného Libanonu alebo Sýrie. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) od 21. septembra do 3. októbra odišlo z Libanonu do Sýrie približne 235 000 ľudí, z toho 82 000 Libanončanov a 152 000 Sýrčanov.

V súčasnosti je najnaliehavejšou úlohou pomôcť vysídleným ľuďom a rodinám, ktoré ich prijali. Títo ľudia už boli ochudobnení hospodárskou krízou a sú na pokraji chudoby. „Tu prítomné mimovládne organizácie sa starajú o vnútorne vysídlených ľudí v školách, ale nie o tých, ktorých prijali rodiny, alebo o rodiny samotné. Nikto im nepomáha,“ ľutuje biskup a dodáva: „Preto sa eparchia snaží vyplniť túto medzeru, ale situácia je veľmi vážna. Naliehavo potrebujeme potraviny, matrace a prikrývky. Sme veľmi vďační, že ACN nám okamžite prisľúbila poskytnúť núdzovú pomoc. Prosíme vás, aby ste zostali na našej strane. Ak budeme tento problém riešiť spoločne, môžeme dosiahnuť veľké veci. Nech vás Pán požehná.“