Zorganizovať dnes v Libanone niekoľko dní programu pre deti a mladých znamená prekonávať jednu prekážku za druhou. Miestna Cirkev však vie, že práve teraz sú letné tábory potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Pápežská nadácia ACN ich toto leto podporila vyše šesťdesiat. Bezpečný priestor v nich nachádza 7 465 detí a mladých.

Za organizáciou táborov v rôznych častiach Libanonu stoja miestne diecézy, farnosti a cirkevné hnutia. Pripravujú program a počas celého pobytu sprevádzajú účastníkov.

Iniciatíva je súčasťou medzinárodného programu ACN. Nadácia podporuje 407 táborov v 11 krajinách zasiahnutých vojnou, núteným vysídlením, chudobou alebo nestabilitou. Libanon má po Sýrii druhý najvyšší počet účastníkov.

Neistota do poslednej chvíle

V melchitskej gréckokatolíckej archieparchii Saida a Deir El Qamar na juhu Libanonu sa organizátori musia neustále prispôsobovať nepredvídateľnej bezpečnostnej situácii.

„Prvé miesto sme si rezervovali v Joun v oblasti Chouf. Dalo sa tam dostať cez Saidu. Pre vojnu sme sa však ocitli v slepej uličke. Rezerváciu sme museli zrušiť, začať hľadať iné vhodné miesto, čo bolo takmer nemožné, a až do poslednej chvíle sme nevedeli, či sa tábor tento rok vôbec uskutoční,“ hovorí pre ACN Joelle Feghali z Mariánskeho apoštolského hnutia.

Všetky prípravy museli rozbehnúť od začiatku. „Organizácia tábora sa zmenila na cestu plnú prekážok. Zásadné rozhodnutia musíme prijímať veľmi rýchlo a nové problémy akoby nemali konca,“ pokračuje Joelle.

K logistickým ťažkostiam sa pridáva vyčerpanie vedúcich a dobrovoľníkov. Aj oni žijú v rovnakej hospodárskej, rodinnej a bezpečnostnej neistote ako ostatní obyvatelia Libanonu. „Musíme im pripomínať hlbší zmysel ich povolania. Zostávajú mu úprimne oddaní, no niekedy je pre nich veľmi ťažké niesť zodpovednosť, ktorú prináša,“ vysvetľuje Joelle.

Rany, ktoré zvonka nevidno

Vojna v roku 2024 spôsobila masové vysídľovanie a zapríčinila vážne materiálne aj emocionálne škody. Skôr než sa mnohé deti stihli spamätať, nová eskalácia bojov, ktorá sa začala v marci 2026, opäť prinútila státisíce rodín opustiť svoje domovy. Opakované násilie a úteky prehĺbili u psychické rany detí.

Členovia Mariánskeho apoštolského hnutia sledujú dôsledky vojny pri každodennej práci s deťmi a mladými. Joelle Feghali upozorňuje na rastúci počet prípadov úzkosti, izolácie, porúch spánku a strachu z hlasných zvukov. „Deti a mladí dnes nesú hlboké rany. Osamelosť, skľúčenosť a nedostatok motivácie sa stali súčasťou ich každodenného života,“ hovorí.

Hnutie zaznamenalo aj prípady sebapoškodzovania, samovražedné myšlienky, závislosť od liekov a častejšie psychosomatické ťažkosti. Niektorí mladí sa táborov nemôžu zúčastniť, pretože počas leta musia zarábať na štúdium alebo finančnú podporu rodiny. Iným rodičia účasť nedovolia zo strachu, že sa bezpečnostná situácia opäť zhorší.

Miesto na vydýchnutie

V takejto situácii nie sú tábory iba voľnočasovou aktivitou. Ponúkajú bezpečné prostredie, v ktorom môžu deti hovoriť o svojich obavách, získať späť pocit bežného rytmu, vytvárať vzťahy založené na dôvere a zistiť, že nie sú samy.

„V táboroch deti a mladí počujú, že sú milovaní a vzácni a že majú právo na bezpečie, radosť a nádej,“ vysvetľuje Joelle Feghali. „Pomáhame im objaviť, že napriek všetkým ťažkostiam dokážu snívať, konať a prispieť k obnove svojej Cirkvi, spoločnosti i zranenej krajiny.“

Jennifer Hajj, podpredsedníčka Mariánskeho apoštolského hnutia, sa organizovaniu táborov venuje už niekoľko rokov. Mnohé deti podľa nej prichádzajú uzavreté do seba a zaťažené obavami, ktoré nedokážu pomenovať.

„Vyrastajú v prostredí plnom úzkosti, strachu a neistoty. Niektoré priamo zasiahli ozbrojené konflikty, iné žijú s dôsledkami ekonomických problémov, ktoré doliehajú na ich rodiny,“ hovorí Jennifer. „Aj keď o svojom utrpení nehovoria, vidno ho v ich pohľade, mlčaní a správaní.“

Počas spoločne strávených dní však organizátori pozorujú viditeľnú zmenu. „Deti a tínedžeri, ktorí sa spočiatku uzatvárali do seba, sa postupne opäť začnú usmievať. Nájdu si nových priateľov, získajú späť sebadôveru a zistia, že ich niekto prijíma, počúva a má rád,“ opisuje Jennifer. „Tábor im ponúka miesto, kde si konečne môžu vydýchnuť, smiať sa, hrať, modliť sa a znovu pocítiť bezpečie, ktoré im v každodennom živote často chýba.“

Je presvedčená, že aj krátka skúsenosť môže mať dlhodobý význam. „Každý tábor ma znovu presvedčí, že aj niekoľko dní môže zmeniť život. Keď vidíme dieťa alebo tínedžera odchádzať pokojnejšieho, šťastnejšieho a plného nádeje, vieme, že každá námaha, každá obeta a každá hodina venovaná tejto službe mali zmysel.“

Sprevádzanie po celý rok

Pastoračná starostlivosť sa návratom účastníkov domov nekončí. Mariánske apoštolské hnutie počas roka organizuje pravidelné týždenné stretnutia a osobné rozhovory. Vedúci tak môžu deti a mladých sprevádzať dlhodobo.

„V prostredí, v ktorom akoby získavali prevahu mnohé podoby ‚smrti‘ – skľúčenosť, osamelosť, strata zmyslu, zúfalstvo či závislosti –, sa rozhodujeme upierať svoj pohľad na zmŕtvychvstalého Krista, ktorý premohol smrť,“ vysvetľuje Joelle Feghali. „V ňom mladí objavujú, že žiadna noc netrvá večne, žiadna rana nemá posledné slovo a každý život sa môže znovu zrodiť v nádeji.“

Tábory zároveň dávajú tínedžerom a mladým dospelým príležitosť prevziať zodpovednosť a stať sa vedúcimi skupín. Prestávajú sa vnímať iba ako obete okolností. Objavujú, že môžu slúžiť druhým, viesť ich dobrým smerom a stať sa tvorcami pokoja vo svojich komunitách.

„Nie len obyčajná dovolenka“

Arcibiskup Elie Béchara Haddad, melchitský gréckokatolícky arcibiskup Saidy a Deir El Qamar, považuje pokračovanie týchto aktivít uprostred vojny za vedomé rozhodnutie v prospech života. „Organizovať letné tábory pre naše deti, mladých a rodiny nie je iba sezónna aktivita. Je to akt  kultúrneho odporu, svedectvo neochvejnej viery a životná nevyhnutnosť,“ hovorí.

Tábory opisuje ako bezpečný priestor, ktorý poskytuje „duchovný a psychosociálny kyslík“. Deťom ponúkajú pevný program a možnosť uvoľniť strach prostredníctvom hry či umenia. Pre mladých sa stávajú školou služby a zodpovedného vedenia. Rodinám zasa prinášajú konkrétne uistenie, že nezostali samy.

„Keď podporujete naše letné tábory, nefinancujete obyčajnú dovolenku,“ zdôrazňuje arcibiskup Haddad. „Podporujete zachovanie kresťanskej prítomnosti v Libanone, uzdravenie našich detí a budúcnosť našich mladých.“

María Lozano, Charlotte Hallé, Dorota Luteránová

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi