Ľubomír, ktorý bude hrať pre pápeža: Slovíčka ďakujem, prepáč, odpusť som nepoznal vôbec, ani vo svojej, ani v žiadnej rómskej rodine

Ľubomír Kroka (39), otec troch detí, býva v obci Rudlov v okrese Vranov nad Topľou. Už 21 rokov je ženatý.

Cesty Božie sú nevyspytateľné. Živým dôkazom je aj Ľubomír, ktorý po aktívnom a intenzívnom obrátení bude dokonca o pár dní hrať pápežovi v Prešove. A nie sám. So svojou kapelou, o ktorej sa mu kedysi ani nesnívalo.

Nebolo to však vždy tak. Ľubomír bol gambler, bral peniaze manželke, nezaujímal sa o deti. Jeho manželka už bola rozhodnutá pre rozvod. Ľubomír videl riešenie v siahnutí si na život. V lese kričal na Boha, prečo sa mu v živote dejú také veci. V tom čase si neuvedomoval, že si za to môže sám.

Zlom nastal pri posviacke kríža. Svoj život pri nej odovzdal Ježišovi, spoznal ho a stal sa z neho úplne iný človek. Sám hovorí, že v tej chvíli si to nejako špeciálne neuvedomoval. „Len som hovoril: Áno, Ježiš, chcem ti dať svoj život. Chcem ti slúžiť.“ A tak sa začala jeho cesta po Ježišovej ceste.

Ľubomírovi veľmi pomohlo začlenenie sa do spoločenstva. Dobrovoľne vypomáhal pri stavbe centra. Veľkým zážitkom pre neho bolo zažiť spoločenstvo modliacich sa mužov. Otec Martin Mekel, ktorý spoločenstvo vedie, Ľubomírovi postupne dával vykonať drobné služby.

„Samozrejme, nevyhnutným krokom bolo prísť za manželkou a poprosiť ju o odpustenie. Aj za deťmi… Aby mi odpustili, že som sa o ne nestaral.“ Nebolo to formálne, povedané len tak. Ovocie odpustenia a prijatia prináša veľké zmeny do Ľubomírovej rodiny. V spoločenstve pri spomínaných menších službách bol približne dva roky. Učil sa vytrvalosti, trpezlivosti a radosti z dobre vykonanej, hoci malej práce. Jeho vnútro sa naplno otváralo láske.

„V lete mi dal otec Martin službu mať spoločenstvo s dvanásťročnými, trinásťročnými chlapcami. Pridal sa aj môj syn Tomáš, mal som asi šesť-sedem chlapcov. Stretká sme mali raz do týždňa. Spoznávali sme sa nielen s chlapcami, ale aj s ich rodičmi. V tom čase som začal pozerať kresťanské filmy, aj doma s rodinou a neskôr sme to pozerali s tými chalanmi. Pre mňa to boli prvé kresťanské filmy v živote,“ spomína Ľubomír na pre neho veľkú výzvu. 

Po určitom čase sa naučil hrať na gitare. Zo začiatku to boli tri-štyri pesničky. Aj chlapcom sa to páčilo. Dali dokopy všetko, čo bolo, a spoločne skúšali. Otca Martina sa spýtal, či by nedal priestor, aby zahrali aspoň jednu pesničku. On však chlapcov neustále povzbudzoval, aby ďalej cvičili.

„Až po roku a pol driny sme začali pomaly slúžiť – počas liturgií, modlitieb. Chodievame do osád, rozložíme aparatúru, chválime Boha a robíme to, čo vieme. Niektorí chlapci sú už dospelí, dokonca majú aj svoje rodiny, ale stále sme jedna partia – jedna kapela.“

6 + 1 spevák, to je jadro kapely LEHA. „V Prešove však nebudeme v plnej zostave, lebo sme museli byť všetci dvakrát zaočkovaní. Nie všetci to stihli. Traja budeme z pôvodnej zostavy, traja budú doplnení. Pravidlá o očkovaní nepustia…“ dodáva s úsmevom Ľubomír.

Keď sa pred časom dopočul o účinkovaní v Košiciach, kde mali byť zapojení do veľkého zboru, nič to s ním neurobilo. Dokonca ešte ani približne pred mesiacom, keď sa dozvedel, že budú hrať v Prešove. Teraz to však už vníma inak. „Je to veľká vec, že príde pápež na Slovensko, a skutočnosť, že budem pri ňom tak blízko (vo VIP sektore), je veľmi osobná. Teším sa, že ho uvidím na vlastné oči. Na svedectvo čas nebude, ale dve-tri pesničky plánujeme odohrať.“

„Slovíčka ďakujem, prepáč, odpusť som nepoznal vôbec, ani vo svojej, ani v žiadnej rómskej rodine. Teraz sa však už pri každom jedle modlíme.“ Učí deti, aby sa modlili pri každom jedle, či už v škole, alebo kdekoľvek sú, aby sa nehanbili za Ježiša. Vedie ich k tomu, aby sa poďakovali Bohu za jedlo. Asi pred štyrmi rokmi sa začali doma modliť ako spoločenstvo a prijali to aj deti. „Teraz sa každý večer o 20. hodine spoločne modlíme. Slovíčko ďakujem urobilo veľkú zmenu v našich vzťahoch aj v našich životoch. Ďakujem je najsilnejšie a najmocnejšie slovo, ktoré v našej domácnosti máme.“

„Za pokoru sa modlím každý deň. Veľká pýcha nemôže urobiť zázraky. Naopak, malá pokora áno. Mám preto obavy, strach. Môj známy, kňaz, ma však nedávno upokojil: Vieš čo, neboj sa, Pán ti dá správne slová a v správny čas ťa pokorí. On sa o to postará.“ 

Otvorene priznáva, že má strach, aby nespyšnel. Pýcha je v jeho očiach zabijak, ničiteľ sveta.

Teraz pracuje ako dobrovoľník na Sigorde v rámci Gréckokatolíckej rómskej misie a vníma veľké ovocie trpezlivosti a učenia práve od otca Martina. Kedy to všetko stíha? „Myslel som si, že človek nevie takto fungovať popri práci. Stále som rozprával, že neexistuje, aby človek stíhal všetko. Máme však dobrého učiteľa. Je ním otec Martin. On aj pracuje, má stretká, liturgie, rodinu… Keď som sa ho spýtal, ako to stíha, povedal: Ten, kto chce, bude stíhať všetko. S Bohom sa človek nikdy nenudí.“

Naozaj, život s Bohom je jedno veľké dobrodružstvo.