Novénu k Božiemu milosrdenstvu sa chceme spoločne s vami modliť deväť dní od Veľkého piatku po Sviatok Božieho milosrdenstva. Môžete sa k nám pridať registráciou na tomto linku (počas deviatich dní obdržíte modlitbu na daný deň v písomnej a audio forme).

V tomto špeciálnom čase pripadá podľa inštrukcií svätej Faustíny Kowalskej na každý deň iný úmysel. O hĺbke modlitby k Božiemu milosrdenstvu píše otec Martin M. Barta, duchovný asistent nadácie ACN.

…

V priebehu vekov Pán inšpiroval duše, aby odvrátili pohľad od vlastného vnútorného a vonkajšieho utrpenia, upriamili ho na jeho kríž a pochopili, že za nás trpel nekonečne viac.

Ježiš hlavne prostredníctvom posolstva o Božom milosrdenstve, ktoré odovzdal svätej sestre Faustíne Kowalskej, pripomína i dnešnej Cirkvi moc a požehnanie, ktoré plynú z rozjímania o jeho umučení a kríži. Naliehavo nám vysvetľuje veľkú milosť, ktorá je spojená s rozjímaním o jeho umučení, a to najmä v hodine Božieho milosrdenstva:

„Pripomínam ti, dcéra moja, že vždy, keď budeš počuť, ako hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho… Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet.

V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu… V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie.“

„Skrze Ježišovo umučenie…“ – v tom spočíva všetka moc, keď uvažujeme o umučení Pána. Moc spočíva v zásluhe, ktorú má Ježišovo utrpenie lásky v očiach nebeského Otca: takto mu pripomíname nekonečne vzácnu a mocnú vykupiteľskú obetu jeho Syna. Otcovi ju prinášame ako duchovnú obetu, aby sme vyprosili spásu a odpustenie pre svet.

„Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami…“ – modlíme sa preto v korunke Božieho milosrdenstva. A naša modlitba je nepochybne vypočutá, veď Ježiš to sľubuje!

Naše osobné obrátenie je síce kľúčové a naše obety z lásky vzácne, avšak v hodine Božieho milosrdenstva neočakávame nič na základe vlastného konania. Nie my niečo konáme, ale úplne sa spoliehame a odvolávame sa jedine na Ježiša – na hojnosť uzmierenia, ktoré cez neho prišlo raz a navždy.

Preto Pán hovorí:

„Jedna hodina rozjímania nad mojím bolestným umučením má väčšiu zásluhu než celý rok bičovania sa až do krvi.“

A podrobne učí sestru Faustínu, ako má sláviť hodinu Božieho milosrdenstva: „Aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Dcéra moja, snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu ak ti to dovolia povinnosti.

Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si… do môjho umučenia, rozjímaj najmä o mojej opustenosti vo chvíli zomierania.“

Chápanie krížovej cesty ako cesty lásky v nás nielen prebúdza súcit s Ježišom ako ukrižovanou láskou, ale povzbudzuje aj našu ochotu napodobňovať ho, byť veľkodušným a obetavým. Hodina Božieho milosrdenstva je zbraňou, ktorú nám dal sám Boh. Nestojí veľa námahy a v duchovnom boji sú s ňou spojené veľké milosti.

Korunka Božieho milosrdenstva

Ježiš dal sestre Faustíne aj korunku Božieho milosrdenstva. Slová tejto modlitby jej nadiktoval v spojitosti s pôsobivým videním, ktoré mala 13. a 14. septembra 1935 vo Wilne (dnešnom Vilniuse). Sama o tom píše:

„Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého vychádzali hromy a blesky do jeho rúk a zase z nich vychádzali a až potom sa dotýkali zeme.“

Toto videnie priamo pripomínalo tretie fatimské tajomstvo, ktoré zverejnil Svätý Otec v Jubilejnom roku 2000.

„Toto znamenie Božieho hnevu sa malo dotknúť zeme zvlášť na istom mieste, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby sa na chvíľu zastavil a svet bude činiť pokánie. Avšak moja prosba bola oproti Božiemu hnevu ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej majestátu ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá prebýva v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola unesená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť! Nepokúsim sa opísať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami vo svojom vnútri.“

A ďalej sestra Faustína opisuje obrovský účinok tejto modlitby:

„Keď som sa tak modlila, videla som anjelovu bezmocnosť. Nemohol vykonať spravodlivý trest za hriechy. S takou vnútornou silou ako vtedy som sa ešte nikdy nemodlila.“

Ako sa modliť korunku Božieho milosrdenstva

Ježiš podrobne vysvetľuje, ako sa má táto modlitba vykonávať. V novéne sa každý deň ku korunke pridáva aj modlitba za iný úmysel. 

„Budeš sa ju modliť … na zvyčajnom ruženci nasledujúcim spôsobom: najprv sa pomodlíš jeden ‚Otče náš‘, ‚Zdravas Mária‘ a ‚Verím v Boha‘.

Potom na zrnkách modlitby Otčenáš budeš hovoriť nasledujúce slová:

Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Na zrnkách Zdravasov sa budeš modliť nasledujúcimi slovami:

Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová:

Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný – zmiluj sa nad nami a nad celým svetom.“

Ježiš požiadal sestru Faustínu, aby ľudí viedla k modlitbe tejto korunky, pretože jej dal zvláštnu moc a spojil s ňou veľké prisľúbenia:

„Ňou vyprosíš všetko, ak to, o čo prosíš, bude v zhode s mojou vôľou. Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku! Hlbiny môjho milosrdenstva sa dávajú do pohybu pre tých, ktorí odriekajú túto korunku.“