Otec Remigius Ihyula, projektový partner ACN, ktorý v októbri 2022 navštívil aj Slovensko, vedie Nadáciu pre spravodlivosť, rozvoj a mier v rámci diecézy Makurdi v nigérijskom štáte Benue. Tento štát patrí medzi najviac postihnuté útokmi fulbských pastierov. Nadácia realizuje starostlivosť Cirkvi o vnútorne vysídlené osoby, ktoré boli zo svojich domovov vyhnané násilím Fulbov.
ACN podporuje miestnu cirkev, ktorá poskytuje pomoc vnútorne vysídleným osobám v 14 táboroch a v 13 hostiteľských komunitách. Okrem pastoračnej starostlivosti miestna cirkev poskytuje poradenstvo v oblasti liečenia tráum, štipendiá, aby deti mohli pokračovať vo vzdelávaní, ako aj potraviny a iné formy humanitárnej pomoci.
V rozhovore pre ACN otec Remigius komentuje situáciu a konštatuje, že vláda nedokáže zastaviť násilie.
Vraždenie a masové vysídľovanie Nigérijčanov, posilnené čoraz modernejšími zbraňami, sa začalo v roku 2009 a v roku 2014 sa ešte zhoršilo. Milióny ľudí boli nútené utiecť a tisíce žijú v táboroch, niektorí žijú u rodinných príslušníkov. Prečo je v štáte Benue toľko násilia zo strany Fulbov?
To, čo sa nazýva fulbským násilím, by sa malo nazývať teroristickými útokmi Fulbov v na nevinné dediny. Niektorí hovoria, že ich motívom je náboženstvo, iní hovoria, že do údolia Benue prišli kvôli klimatickým zmenám. Ale nie je to kvôli zmene klímy, pretože tá je faktorom všade a ľudia sa nezabíjajú všade. Naša interpretácia je taká, že sú tu teroristi, ktorí využívajú týchto pastierov, aby vytlačili miestne obyvateľstvo.
Štát Benue sa považuje za “potravinový kôš Nigérie”. Je to región s najvyššou poľnohospodárskou produktivitou a uspokojuje potravinové potreby ľudí v Nigérii aj mimo nej. Plodiny živia rodiny poľnohospodárov a z predaja produktov platia za lekárske ošetrenie, školné a iné životne dôležité veci. Teroristické aktivity však Nigérijčanov o tieto možnosti pripravili. Ľudia, ktorí nikdy predtým nežobrali, sú teraz odkázaní žobrať.
Poľnohospodári z Benue sú však veľmi hrdí. Naši poľnohospodári boli vždy schopní hospodáriť a živiť sa sami. Teraz žobrú a sú odkázaní na mimovládne organizácie a v niektorých prípadoch na súkromné osoby, ktoré im dávajú jedlo tam, kde táboria alebo sa skrývajú.
Nemôžu sa vrátiť do svojich dedín za poľnohospodárskymi prácami, pretože keď sa pokúsia vrátiť, teroristi ich zabijú.
A tí nielenže ničia úrodu a zabíjajú ľudí, najmä deti mužského pohlavia, ale aj obsadzujú pôdu, aby sa ľudia nemohli vrátiť do svojich poľnohospodárskych komunít, čo spôsobuje hlad a ťažkosti.
Ako sa diecéza Makurdi stará o vnútorne vysídlené osoby v táboroch?
Duchovná výživa je dôležitá, ale v prvom rade sa snažíme riešiť ich praktické potreby. Ľudia sú v zúfalej núdzi. Potrebujú hygienu, jedlo, vzdelanie a psychologickú starostlivosť. Mnohí ľudia prestali kvôli násiliu posielať svoje deti do školy, preto sa snažíme zabezpečiť vzdelávanie pre študentov v táboroch. Cirkev im umožnila bezpečne navštevovať školy v mestách. Učíme ich tiež podnikateľským zručnostiam, aby sa mali, keď skončia školu, o čo oprieť.
Niektorí obyvatelia táborov prežili viacnásobné vysídlenie. Iní videli, ako ich blízkych zabíjajú, strieľajú do nich a zabíjajú ich ako zvieratá.
Máme zamestnancov, ktorí poskytujú psychosociálne poradenstvo, aby sme riešili ich traumu, a poskytujeme aj duchovnú pomoc, pretože kresťanská viera niekedy pomáha ľuďom lepšie a rýchlejšie sa uzdraviť. Som si istý, že keby nebolo kresťanskej viery, mnohí ľudia by sa chopili zbraní a vrátili by sa do boja.
Čo je pre ľudí v táboroch najdôležitejšie?
Potrebujú svoju vieru, ktorá je najdôležitejšou podporou, ktorú im môžeme poskytnúť. Preto mi biskup hovorí, aby som tábory navštevoval každý deň. Keď ma vidia, dáva im to nádej a posilňuje ich vieru v Boha. Modlitba nášho Pána nás učí milovať a modliť sa za tých, ktorí nás nenávidia a prenasledujú.
Naši ľudia sú ochotní odpúšťať a snažia sa uzdraviť.
Napriek všetkému, čo sa im stalo, musia byť ochotní odpustiť – to je posolstvo nášho kázania pre nich, aby mohli obnoviť svoj život. Keď sa rozprávame s našimi ľuďmi, ktorí trpeli, vyzývame ich, aby sa nemstili, pretože potom sa možno nikdy neuzdravia z toho, čo prežili.
Čo robí vláda na riešenie tohto problému?
Modlíme sa len za to, aby nám Boh dal vodcov, ktorí nebudú zaujatí a pomôžu tým, ktorých vyhnali z ich dedín, vrátiť sa späť a pokračovať v živote. Zdá sa, že naše súčasné vedenie ich ťažkú situáciu zanedbáva, pretože títo ľudia nehovoria ich jazykom a neuctievajú rovnaké božstvo ako oni. Akoby to boli menejcenné ľudské bytosti a nikoho nezaujíma, čo sa s nimi deje.
Ukážte mi akékoľvek miesto na Zemi, kde sú ľudia vysídlení po tisícoch a ich vláda alebo prezident ich nenavštívia.
Naši ľudia sú denne masakrovaní a zabíjaní a náš prezident ich nepríde navštíviť. A keď o tom chce náš guvernér hovoriť, prezident ho umlčí. Hovorí, že je to odveká záležitosť. Pýtame sa ho: prečo dovoľujete, aby boli vaši občania zabíjaní?
Toto sú niektoré z problémov, s ktorými bojujeme. Ak si náhodou naši vedúci predstavitelia prečítajú tento rozhovor, stanem sa terčom. Pre nich som problémom ja – nie prezident, ktorý si neplní svoje povinnosti, ktorý nechráni svojich občanov, ale ja, pretože hovorím pravdu. V Nigérii, keď ľudia hovoria, že nespravodlivosť by sa mala riešiť, stávajú sa terčom. Som katolícky kňaz. Ak ma zabijete, zabijete jedného človeka. Ale ja aj tak nebudem žiť večne a pravda by sa mala hovoriť. Prezident počul a videl veľa správ o štáte Benue, môže sem raz prísť a pozrieť sa, čo sa deje? Zaslúžia si naši ľudia takéto zaobchádzanie?
Aké sú najväčšie potreby diecézy, pokiaľ ide o starostlivosť o vnútorne vysídlené osoby?
V prvom rade dúfame, že sa nám podarí získať finančné prostriedky na traumatologické centrum, ktoré bude slúžiť vnútorne vysídleným osobám a ďalším ľuďom, ktorí prežili veľké krízy. Rovnako potrebujeme zdravotnú starostlivosť pre týchto ľudí, vhodné zariadenia, ktoré sa o nich postarajú. Okrem toho chceme vzdelávať deti vnútorne vysídlených osôb. Biskup už začal s touto prácou.
Aký je váš odkaz dobrodincom ACN?
ACN je pre diecézu Makurdi darom z nebies. Táto organizácia priniesla naše posolstvo do sveta. Toto je len prvá z vašich intervencií v Makurdi a už sme dosiahli veľmi veľa.
Chcem využiť tento priestor, aby som sa vám všetkým poďakoval za prácu, ktorú robíte.
Modlíme sa za vás a za vaše úmysly a za to, aby ste sa nás aj naďalej zastávali. Modlíme sa, aby táto spolupráca bola plodná a zlepšila situáciu našich bratov a sestier. Ďakujeme vám a Boh vás žehnaj.
Rozhovor viedla Patience Ibile.
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
