V pokračovaní rozhovoru s pátrom Martinom M. Bartom, duchovným asistentom nadácie ACN, sme sa zhovárali o tradícii gregoriánskej omše, o tom, ako konkrétne omšové milodary pomáhajú kňazom na celom svete, i o dôležitosti tejto praxi pre dnešnú Cirkev.
Akým konkrétnym spôsobom pomáhajú omšové milodary kňazom v ich službe? Môžete uviesť príklad?
Omšové milodary sú naozaj jedinečným prepojením dvoch skutkov milosrdenstva: modlitby (za našich blízkych alebo za tých, za ktorých dávame odslúžiť svätú omšu) a almužny. Aj keď sa to môže zdať prekvapivé, vo väčšine krajín sveta kňazi nedostávajú žiadnu pravidelnú mzdu.
Navyše, ako som už spomenul, ekonomická situácia v mnohých krajinách veriacim často neumožňuje materiálne podporovať svojich kňazov, a preto sú omšové milodary mnohokrát jediným zdrojom ich obživy. Sú pre nich existenčnou pomocou, vďaka ktorej si môžu zabezpečiť základné potreby ako jedlo, bývanie či hygienické potreby. V niektorých diecézach tieto milodary pomáhajú kňazom, aby si mohli zaplatiť zdravotné a sociálne poistenie. Ďalej im slúžia na financovanie ich ďalšieho vzdelávania a formácie, duchovných cvičení, ale aj na podporu nových povolaní.
Je samozrejmé, že sú pre nich aj významnou pomocou v oblasti farského života a pastorácie. Vďaka omšovým milodarom môžu financovať liturgické potreby chrámu, pastoračné alebo charitatívne aktivity a starať sa o svojich neraz ešte chudobnejších veriacich a ich potreby – delia sa s nimi o to málo, čo majú.
Keď teda niekto požiada o odslúženie svätej omše prostredníctvom ACN a venuje na tento účel omšový milodar, putuje darovaná suma ku konkrétnemu kňazovi? Dostane ju v plnej výške?
Áno. Omšové milodary sú kňazom sprostredkovávané vždy v plnej výške – z ich sumy sa nestrháva žiadny administratívny poplatok.
Môžu sa veriaci dozvedieť, ktorý konkrétny kňaz a kedy presne bude slúžiť nimi žiadané sväté omše?
ACN každý rok prijme viac ako 1 milión omšových úmyslov z 23 krajín sveta, takže informovať veriacich o čase a mieste slávenia svätej omše by bolo extrémne komplikované po administratívnej stránke a zároveň finančne nákladné. Z tohto dôvodu takéto informácie darcom nemôžeme poskytnúť. Modlitba a Božia milosť však nepoznajú žiadne hranice a Boh pozná srdce každého človeka. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že celý proces od vyžiadania svätej omše cez prijatie omšového milodaru až po odslúženie svätej omše konkrétnym kňazom netrvá dlhšie ako 2 mesiace.
Cez ACN máme možnosť požiadať o odslúženie rôznych foriem slávenia svätej omše, presnejšie o tzv. Missu Ordinariu, Triduum, Novenu či Gregorianu. V čom sa tieto formy od seba líšia?
Missa Ordinaria je 1 svätá omša slúžená na konkrétny úmysel. Triduum znamená odslúženie 3 svätých omší a Novena 9 svätých omší za sebou, teda v priebehu 3, resp. 9 dní bez prerušenia – všetky sú slúžené na jeden konkrétny úmysel. Gregoriana, inak aj gregoriánske sväté omše, sú slávením 30 za sebou idúcich svätých omší, a to tiež na jeden konkrétny úmysel. Ich sled by nemal byť prerušený, ak na to neexistuje veľmi vážny dôvod (ak napríklad kňaz ochorie, v slávení svätých omší by mal pokračovať hneď, ako mu to situácia opäť dovolí).
Odkiaľ pochádza tradícia gregoriánskych svätých omší? Prečo sa ich slávi za sebou až 30?
Tieto sväté omše sa tradične dávajú slúžiť za duše zomrelých, no neexistuje žiadna prekážka, aby sa nemohli sláviť aj na iné úmysly. Sú pomenované po svätom pápežovi Gregorovi Veľkom a viažu sa k jednému príbehu z jeho života: mal sa odohrať v čase, keď ešte nebol pápežom, ale opátom benediktínskeho kláštora. V kláštore zomrel jeden z mníchov menom Justus – pred smrťou spáchal závažný hriech.
Gregorovi veľmi ležal na srdci jeho osud, a preto prikázal za neho a za jeho vyslobodenie z očistca každý deň sláviť svätú omšu. Na 30. deň po odslúžení svätej omše sa zosnulý mních zjavil svojmu pokrvnému bratovi, ktorý žil v tom istom kláštore, a oznámil mu, že bol od utrpenia v očistci oslobodený a prijatý do spoločenstva zachránených v nebi. Odvtedy existuje tradícia sláviť 30 po sebe nasledujúcich svätých omší za dušu zomrelého v nádeji, že ho Boh v svojom milosrdenstve očistí od hriechov a privedie k sebe do večnej slávy.
Ponecháva prijímanie omšových úmyslov a milodarov cez ACN kňazom priestor na to, aby obetovali sväté omše aj na úmysly miestnych veriacich?
Množstvo omšových úmyslov a milodarov sprostredkovaných ACN pre jedného kňaza zväčša nepresahuje počet svätých omší, ktoré je schopný odslúžiť v priebehu 3 mesiacov. Určite mu teda zostáva priestor i na obetovanie svätých omší na iné úmysly. Gregoriánske sväté omše a Noveny sú spravidla sprostredkúvané kňazom, ktorí napríklad žijú a vyučujú v seminároch, rehoľných formačných domoch alebo pracujú v iných cirkevných inštitúciách, a teda nemajú na starosti konkrétnu farnosť. Môžu slúžiť takéto dlhšie „reťazce“ svätých omší bez prerušenia a povinnosti slúžiť sväté omše na úmysly farníkov.
Páter Martin, v čom pre Vás spočíva dôležitosť omšových milodarov? Prečo má podľa Vás zmysel túto prax podporovať a učiť jej i mladšie generácie?
Modlitba a prosba za druhých vo forme omšových milodarov je skutkom a školou milosrdenstva. A svätá omša je najväčším, najuniverzálnejším a najúčinnejším prejavom modlitby a prosby – v nej sa prihovára a obetuje za nás sám Boh. Svätá omša spája nebo so zemou, je stretnutím Boha s človekom za prítomnosti všetkých anjelov a svätých. Počas svätej omše sa s nami modlí univerzálna Cirkev po celom svete.
Prijímaním Najsvätejšej Eucharistie sa veriaci pripodobňuje Kristovi, premieňa sa na neho a otvára svoje srdce pre pomoc druhým, pre skutky lásky a telesného milosrdenstva. Počas svätej omše môžeme na oltár prinášať všetky svoje úmysly, malé i veľké radosti a bolesti a obzvlášť prosiť za našich drahých zosnulých, ktorí zomreli v nádeji na spásu a vzkriesenie, ktoré sú sprítomnené v slávení Najsvätejšej obety. Svätá omša je jednoducho ten najvzácnejší dar, ktorý môžeme darovať druhým a zdieľať s druhými. Je najväčším skutkom duchovného milosrdenstva. A omšový milodar nás učí životu pre druhých a pripomína nám, že aj celý náš život je darom milosrdnej, obetavej lásky.
Ilustračná fotografia: Annie Theby
