Léandre Mbaydeyo z diecézy N’Djamena v Čade v súčasnosti vďaka príspevku od pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi pracuje vo Farnosti svätého Ambróza v Paríži. Katolícky kňaz v rozhovore pre ACN informuje o situácii v svojej krajine, ktorá tento rok oslavuje 60. výročie nezávislosti.

Čad zaujíma v srdci Sahelu komplikované a konfliktné miesto – ovplyvňuje to každodenný život obyvateľov?

Samozrejme, veď sa len pozrite na krajiny okolo nás: Líbya, Sudán, Stredoafrická republika, Kamerun, Niger. Všetko sú to turbulentní susedia! Sám som sa narodil ďaleko od rodnej dediny mojich rodičov, pretože museli v dôsledku vojny utiecť. Som dieťaťom vojny a možno je to vojna, čo ma zabije. Čad je krajinou plnou rozmanitostí: existuje tam viac ako 200 rôznych etnických skupín a jazykov. Panuje v nej aj odveké nepriateľstvo medzi moslimskými pastiermi na severe a kresťanskými a animistickými roľníkmi na juhu. Stále sa opakujú konflikty, ktoré Čadčania vo väčšine prípadov dokážu riešiť. Keď však vstúpi do hry politika, všetko sa komplikuje a výmeny názorov sa menia na krvavé konfrontácie. Asi polovica krajiny je moslimská, tretina kresťanská a zvyšok vyznáva tradičné náboženstvá.

Zdá sa však, že vaša krajina je stabilnejšia ako väčšina susedných štátov. Ako si to vysvetľujete?

Vládne nám prezident Idriss Deby Itno, ktorý je bojovníkom. Na čele krajiny stojí už 30 rokov a disponuje mocnou armádou. Čadská armáda s podporou francúzskej je veľmi agresívna a účinne zasahuje proti teroristickým skupinám ako Boko Haram. Neváha pritom zaútočiť na nepriateľov aj mimo hraníc svojej pôsobnosti.

Moslimovia zo Stredoafrickej republiky utekajú pred teroristami do Čadu
Moslimovia zo Stredoafrickej republiky utekajú pred teroristami do Čadu. FOTO: Aurelio Gazzera

My Čadčania sme si veľmi dobre vedomí skrytého násilia – ono je súčasťou nášho vzdelávania i spôsobu života. Vysvetlím vám to na príklade: keď som pricestoval do Paríža študovať, ponúkli mi, že môžem ísť na prechádzku po Champs-Élysées, ale odmietol som, pretože je to vedľa Elyzejského paláca, sídla prezidenta. V Čade sa musíte vyhnúť prezidentskému palácu, pretože ide o nebezpečné miesto. Stráže strieľajú na všetko, čo sa pohne. Jedna talianska rehoľná sestra sa raz omylom dostala autom k múru paláca d’Ndjamena. Síce sa rýchlo obrátila a vracala sa späť, ale stráže aj tak začali paľbu a rozstrieľali jej čelné sklo. Našťastie reflexívne sklonila hlavu a to ju zachránilo.

Bojíte sa postupu radikálnych islamistov v Čade, podobného ako v iných afrických krajinách sahelskej zóny?

Boli sme už svedkami osudových pokusov o islamizáciu, najmä v časoch Muammara al-Kaddáfího v Líbyi. Pred jeho smrťou roku 2011 sa mešity stavali takmer všade, dokonca i v kresťanských dedinách na juhu. Okrem toho boli mladí moslimovia posmeľovaní, aby sa ženili s kresťankami, obrátili ich a mali s nimi deti, ktoré by sa potom stali moslimami. Toto sa zastavilo pádom líbyjského režimu, no aj tak v oblastiach, kde spolu žijú kresťania a moslimovia, jestvuje tlak na konverziu na islam. Predovšetkým na trhu práce si moslim často jednoduchšie nájde obchodných partnerov. Naproti tomu je pre moslima veľmi ťažké stať sa kresťanom – tých, ktorí konvertujú, ich pôvodné rodiny neraz zavrhnú. Čo sa týka džihádistického terorizmu, ktorý presadzujú skupiny ako Boko Haram, čadská vláda s ním na svojom území s podporou francúzskej armády efektívne bojuje. Predstavuje teda menšiu hrozbu ako v iných susedných krajinách.

Znamená to, že situácia kresťanov v Čade je lepšia ako v susedných krajinách?

Dá sa to tak povedať, hoci vláda nestojí na našej strane, má sklony znižovať náš význam. Jeden príklad: vládou predložené oficiálne údaje o čadských kresťanoch vychádzajú zo sčítania ľudu z roku 1983! Chcú tým presvedčiť ľudí, že Čad je moslimská krajina.

Aká je situácia Katolíckej cirkvi v Čade?

Cirkev u nás nemá ani 100 rokov. Rovnako ako celá krajina aj ona je mladá a dynamická – na jednej strane sa veľa krstí, no na druhej strane nám chýbajú kňazské povolania. Mnohým mladým mužom sa zdá, že z príliš náročného štúdia je len malý úžitok. Čadskí kresťania sú potomkami animistov a vládnu medzi nimi dobré vzťahy. V porovnaní s tými, ktorí sú nedôverčiví voči animizmu, musíme odolávať pokušeniu urobiť hrubú čiaru za minulosťou – mnohé hodnoty animizmu a kresťanstva sú vzájomne zlučiteľné.

Ženy zo spolku Život a rodina: Kresťanský spolok svätého Jozefa
Ženy zo skupiny Život a rodina: Kresťanský spolok svätého Jozefa. FOTO: ACN

Môžete nám povedať, prečo ste sa Vy rozhodli stať kňazom?

Za mnohé vďačím otcovi, ktorý je katechéta. Ako tínedžer vo veku 14 či 15 rokov som stratil záujem o Cirkev. Stále som hľadal spôsoby, ako sa vyhnúť svätej omši. Otec to zistil a poslal ma do domu môjho staršieho brata, aby ma priviedol na správnu cestu. V jeho dome som poľoval, chytal ryby, pestoval rastliny, ale neučil som sa do školy. Niečo mi chýbalo. Poprosil som ho teda, aby som sa mohol vrátiť späť do otcovho domu. Myslím si, že tento čas odlúčenia bol dobrý, pretože keď som sa vrátil, začal som sa zase zaujímať o Cirkev. Prihlásil som sa za asistenta katechétov a zapojil som sa do spevokolu aj mládežníckych akcií. Keď som mal 18 rokov, požiadal som o možnosť vstúpiť do kňazského seminára.

Africký región Sahel zažíva najkrvavejšie prenasledovanie kresťanov za posledné desaťročia.