Dievčatá a ženy pochádzajúce z náboženských menšín sa v Pakistane opakovane stávajú obeťami nútených sobášov a náboženských konverzií. Deje sa tak každoročne a vo veľkom počte. V súčasnosti im pomáhajú pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi a Národná katolícka komisia pre spravodlivosť a mier (NCJP) v Lahore. Usilujú sa prelomiť začarovaný kruh únosov, znásilnení, nútených konverzií a sobášov mladých žien s ich únoscami.

Prípad Anny Chandovej, o ktorom informuje NCJP, vypovedá o brutalite únoscov. Toto kresťanské dievčatko bolo v škôlkarskom veku, keď ho znásilnil manžel riaditeľky školy v Raiwinde v Lahore. Škola s podporou UNICEF sídlila v dome Muhammada Saleema a navštevovalo ju asi 30 žiakov; vo večerných hodinách fungovala ako islamská náboženská škola. „Anna prežíva vážnu psychickú traumu a nepretržité emočné utrpenie. Jej rodina bojuje za spravodlivosť,“ uvádza komunikačná koordinátorka Merab Arif z NCJP.

Podobná dráma hrozí dievčatám zo všetkých náboženských komunít, predovšetkým však kresťankám a hinduistkám. Sú mimoriadne zraniteľné, a to preto, lebo ich môžu nútiť prestúpiť na islam a zvyčajne majú aj oveľa slabšie sociálne a právne zázemie.

Pakistan je signatárom Medzinárodnej dohody o občianskych a politických právach a ratifikoval tiež Dohodu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, v ktorej sa doslova spomína manželstvo detí. Ratifikoval i Dohovor o právach detí, v ktorom je dieťa definované ako osoba mladšia než 18 rokov. Jeho článok 9 chráni práva detí v tom zmysle, že nemôžu byť odlúčené od rodičov proti svojej vôli. Článok 14 deklaruje, že zmluvné strany musia rešpektovať právo detí na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Slobodu vierovyznania zaručuje aj pakistanská ústava.

 

Merab Arif, komunikačná koordinátorka NCJP v Pakistane. Foto: ACN

„Navonok je všetko v poriadku. No keď sa rodiny dievčat pokúšajú nahlásiť únos či znásilnenie, mnohokrát sa stretávajú s nepriateľsky naladenou policajnou administratívou,“ vysvetľuje Merab Arif. „Miestna policajná stanica často odmieta ich nahlásenie zaregistrovať. Ak sa to rodičom aj podarí dosiahnuť, polícia zlyháva vo veci záchrany. Ešte pred oslobodením dievčaťa je rodičom doručená správa o jej konverzii spolu so sobášnym listom. Ak sa niektorý z prípadov dostane pred súd, ten sa zdráha takéto dievča ochrániť, údajne pre tlak zo strany násilného davu.“

Z uvedených dôvodov vytvorila NCJP s podporou ACN ambiciózny program ochrany dievčat z náboženských menšín v Pakistane. Je kampaňou za skutočnú zmenu a silnejšiu právnu ochranu. Aktuálne bolo predstavených 15 odporúčaní pre pakistanskú vládu, ktoré by umožnili prijať účinné opatrenia v boji proti núteným sobášom a konverziám žien a dievčat.

Medzi odporúčaniami je napríklad policajná reforma: mala by zrýchliť konanie polície v prípade nahlásenia únosu, zabezpečiť výcvik jej príslušníkov zameraný na včasné odhalenie podvodných manželstiev či falošných certifikátov o konverzii, obsahovať zriadenie liniek pomoci na jednoduché a bezpečné nahlasovanie takýchto prípadov a poskytnúť okamžitú pomoc vrátane právnej pomoci pre dievčatá a ich rodiny.

Parlamentný výbor zamietol návrh zákona proti nútenej konverzii v októbri 2021. NCJP sa usiluje o opätovné predloženie návrhu tohto zákona do parlamentu, ako aj o pridanie konceptu „nútenej konverzie“ do vnútroštátneho právneho rámca na uľahčenie legislatívy.

Merab Arif zhodnotila súčasnú situáciu v Pakistane takto: „Dievčatá z náboženských menšín sú vystavené vysokému riziku sexuálneho násilia a zneužívania. A nielen to. Skoré a nútené sobáše ich zbavujú aj základného práva na vzdelanie, zdravie a slobodu vierovyznania. Maloleté osoby a ich rodiny potrebujú ochranu zákona. Pakistanská vláda by mala podniknúť všetky potrebné kroky, aby ukončila drámy týchto dievčat.“

 

> viac informácii o násilí na kresťanských ženách nájdete tu <

 

Ilustračná fotografia: Magdalena Wolnik