Životopis Panny Márie je opradený tajomstvom. Kto bola žena, ktorá bola Ježišovou matkou? Odkiaľ pochádzala? Ako Mária vyzerala? Čítajte ďalej a dozviete sa, čo o svätej Panne Márii dnes vieme, ako žila a kde zomrela.

Panna Mária ako Božia Matka je dnes oslavovaná a uctievaná rozličnými spôsobmi a modlitbami. Katolíci sa spolu s ňou trikrát denne obracajú k Bohu modlitbou Anjel Pána. Obľúbenou modlitbou je ruženec ako meditácia o udalostiach v Máriinom a Ježišovom živote. Tisícky veriacich každý rok putujú na rôzne miesta mariánskej úcty. 

Ale kto vlastne bola Mária? Čo je známe o jej osobe a jej pôsobení?

Okrem Biblie a kresťanských spisov neexistuje žiadny súdobý a overený historický prameň, z ktorého by sa dali získať informácie o Máriinom živote. Neexistujú ani žiadne archeologické nálezy, z ktorých by sme sa mohli o Márii niečo dozvedieť. Obraz Márie a jej života je možné vykresliť len na základe Svätého písma a tradície Cirkvi. Tradícia vychádza aj z opisov jej života, ktoré boli napísané mnoho rokov po jej smrti. 

Kostol sv. Anny v Jeruzaleme, mozne miesto narodenia Panny Marie
Kostol sv. Anny v Jeruzaleme na možnom mieste narodenia Márie

Máriino narodenie a mladosť

Vo Svätej zemi sa dodnes nachádza množstvo miest, ktoré sú spojené s Máriiným životom. V prvom rade je to Kostol svätej Anny v Jeruzaleme neďaleko začiatku dnešnej Via Dolorosa. Apokryfné protoevanjelium svätého Jakuba (2. stor. po Kristovi) hovorí, že tu žili Joachim a Anna, Máriini rodičia, a že sa tu narodila ich dcéra. Mohlo to byť okolo roku 18 pred Kristom. Rodičia jej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam a po aramejsky Maryam, čo znamená Bohom milovaná. Dodnes je možné navštíviť tradičné miesto Máriinho narodenia v krypte kostola svätej Anny.

Joachim a Anna boli už v pokročilom veku a Mária bola ich vymodleným dieťaťom. Podľa Jakubovho protoevanjelia rodičia preto priviedli Máriu už ako trojročnú do chrámu, aby ju zasvätili Bohu. V Cirkvi si túto udalosť pripomíname sviatkom Obetovania Panny Márie 21. novembra. Mária slúžila v chráme, navštevovala chrámovú školu a vzdelávala sa v poznaní Písma.

Ako, kedy a prečo sa Mária nakoniec presťahovala do Nazareta v Galilei, ktorý je vzdialený 150 kilometrov severne od Jeruzalema, nie je isté. V Nazarete pravdepodobne žil jej budúci snúbenec Jozef, s ktorým sa možno zoznámila v Jeruzaleme. Je to však len špekulácia, ktorú nemožno podložiť žiadnym pramenným dôkazom. Zdá sa, že Mária a Jozef sa v Nazarete usadili na dlhší čas; naznačuje to aj skutočnosť, že Nazaret je biblickými svedkami považovaný za Ježišovo rodné mesto. 

Pohlad na dnesny Nazaret
Dnešný Nazaret v Galilei. Pod kupolou Baziliky Zvestovania je miesto, kde stál Máriin dom.

Život Panny Márie v evanjeliách

Mária a jej život sa v evanjeliách spomínajú často, hoci najstarší evanjelista Marek Máriu nijako zvlášť nevyzdvihuje spomedzi ostatných učeníkov. Označuje ju len ako “Ježišovu matku”. U Matúša a Lukáša sa naopak Márii venuje zámerná pozornosť, najmä v rozprávaní o Ježišovej predhistórii.

Ježišovo počatie, narodenie a detstvo

Lukášovo evanjelium vyniká podrobným opisom udalostí z Ježišovho narodenia a detstva. Podľa tradície to bola sama Mária, alebo učeník Ján, u ktorého žila, ktorí Lukášovi vyrozprávali detaily z prvých rokov života s Ježišom.

Lukáš píše, že Mária žije v Nazarete a je zasnúbená s Jozefom z Dávidovho rodu. Zjavuje sa jej anjel a zvestuje jej, že počne a porodí Mesiáša. Mária mu dáva súhlasnú odpoveď – Fiat, nech sa mi stane podľa tvojho slova. 

Mnohí cirkevní otcovia na základe evanjelií interpretovali Máriin postoj otvorenosti a disponibility voči Bohu. Vychádzajúc z toho, že svoj život zasvätila Bohu už od detstva, komentuje sv. Augustín moment zvestovania. Keď Mária počula anjelove slová, že počne a porodí Mesiáša, podľa Augustína svojím súhlasom najprv prijala Slovo v srdci, až potom v tele (primo concepit in corde quam in carne).

Po niekoľkomesačnej návšteve u Alžbety, ktorej pomáhala, sa Mária vracia do Nazareta. Jozef ju prijíma za manželku napriek počiatočným pochybnostiam o jej tehotenstve. Kvôli spísaniu ľudu spoločne putujú do Betlehema, kde sa v chudobnej maštaľke narodí Ježiš. Pri jeho obetovaní v jeruzalemskom chráme Mária počuje starého Simeona prorokovať o jej budúcom utrpení.

Evanjelista Matúš zachytáva následný osud mladej rodiny ako utečencov v Egypte. Napokon sa vracajú do Nazareta, kde Mária spolu s Jozefom vychováva Ježiša. Ďalšia zmienka o Márii je u Lukáša, keď spolu s Jozefom hľadajú 12-ročného Ježiša v chráme.

Michelangelova Pieta
Mária sprevádzala svojho syna až po jeho smrť na kríži. Michelangelova Pieta je jedným z najznámejších zobrazení Matky a Syna.

Mária a Ježišovo verejné pôsobenie

V Jánovom evanjeliu sa dozvedáme, že Mária iniciovala začiatok Ježišovho verejného pôsobenia (Jn 2,1-11). Stalo sa tak na svadbe v Káne Galilejskej, kde Mária upozornila Ježiša na nedostatok vína. Ježiš jej síce odpovedá, že jeho hodina ešte neprišla, no napokon vykoná svoj prvý zázrak – premení vodu na víno.

Počas Ježišovho trojročného pôsobenia nachádzame v evanjeliách zmienky o jeho matke, ktorá ho spolu s inými príbuznými vyhľadávala (Lk 8,19). Tradícia hovorí o tom, že Máriin manžel Jozef zomrel ešte pred Ježišovým verejným vystupovaním. Možno preto predpokladať, že Mária Ježiša sprevádzala aj častejšie.

Mária je na začiatku Ježišovho príbehu v centre pozornosti, ale je prítomná aj pod krížom. Vo všetkých evanjeliách sú zmienky o tom, že ženy učeníčky ho nasledovali z Galiley do Jeruzalema. Jedine Ján však spomína, že Mária, Ježišova matka, stála spolu s jeho milovaným učeníkom pri kríži, keď Ježiš zomieral. 

Po Ježišovej smrti je Mária spolu s učeníkmi v hornej sieni, kde “jednomyseľne zotrvávali na modlitbách” (Sk 1,14). Cirkev teda predpokladá, že bola prítomná aj pri zoslaní Ducha Svätého.

Socha Márie v opatstve Zosnutia na vrchu Sion v Jeruzaleme
Podľa tradície Mária usnula na vrchu Sion, kde túto udalosť pripomína socha v opátstve Dormitio.

Zomrela Panna Mária? Ak áno, kde?

O úmrtí Panny Márie existujú len tradície a chýbajú nám historické pramene. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že Mária bola na konci svojho pozemského pozemského života vzatá do neba. Cirkev s istotou nevie, či Mária zomrela a potom bola vzatá do neba, alebo bola vzatá do neba ešte pred smrťou. Ako Ježišova matka prechádzala inou podobou smrti, bez úzkosti a utrpenia.

Najsilnejšia z tradícií je znova spojená s Jeruzalemom. Tu vraj Mária žila spolu s Jánom, milovaným učeníkom, v dome na vrchu Sion. Legenda hovorí, že Mária v tomto dome usnula. Podľa byzantských prameňov zo 7. storočia to mohlo byť približne 11 rokov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Dnes sa spomienka na Máriino usnutie uchováva v krypte baziliky Usnutia Presvätej Bohorodičky – Dormitio. Miesto jej pochovania sa však nenachádza tu, ale v údolí Kidron, kam už od byzantských čias veriaci putujú do kostola k Máriinmu hrobu. Je, samozrejme, prázdny, pretože podľa cirkevného učenia bola Mária s telom i dušou vzatá do neba. 

Okrem tejto jeruzalemskej tradície jestvuje aj druhá, alternatívna tradícia o konci Máriinho života: hovorí, že Mária sa presťahovala do Efezu k milovanému učeníkovi Jánovi, ktorého jej zveril Ježiš na kríži. V Efeze žila v jeho dome a tam aj zomrela. Táto verzia je rozšírená prinajmenšom od čias videní blahoslavenej mystičky Anny Kataríny Emmerichovej. Jánov hrob, ktorý sa v Efeze uctieva už dlho, slúži predovšetkým ako údaj o tom, že aj Matka Božia tam strávila svoje posledné roky života. Hoci sa efezská tradícia zachovala veľmi dlho a Máriin dom v Efeze je dodnes cieľom mnohých pútí, jeruzalemská tradícia bola vždy známejšia.

Maria ako mlade dievca, realisticky portret s pomocou umelej inteligencie
Portrét Márie ako mladého dievčaťa, ktorý vytvoril umelec Átila Soares s pomocou Turínskeho plátna a umelej inteligencie

5 zaujímavostí o Panne Márii

1. Ako Mária vyzerala?

Brazílsky umelec Átila Soares da Costa Filho vytvoril s pomocou umelej inteligencie predstavu o tom, ako mohla Mária z Nazareta vyzerať. Pri tvorbe vychádzal z podoby Ježiša, ktorá sa zachovala na Turínskom plátne. Átila Soares vysvetľuje: “Každý syn sa do istej miery podobá na svoju matku. Ježiš bol pravý Boh, ale aj pravý človek, narodený z Panny Márie mocou Ducha Svätého. Musel sa preto výzorom podobať svojej matke, keďže nemal biologického otca.”

Turínske plátno však ukazuje Ježiša zdeformovaného utrpením a smrťou. Počítačový grafik Ray Downing mu preto pomohol so spracovaním a upravením informácií z plátna, a vytvoril 3D podobu živého Ježiša. Po prvej verzii Máriiných portrétov z roku 2021 sa Átila Soares rozhodol v roku 2024 pre realistickejšiu a detailnejšiu prácu, vychádzajúc z historických a etnických predpokladov žien z Palestíny pred 2000 rokmi. Výsledok je na titulnej fotke a na obrázku vyššie.

Maria Advocata, jedna z najstarších ikon, uchovávaná na Monte Mario v Ríme

2. Najstaršie zobrazenie Márie

Najstarší zachovaný obraz Panny Márie je freska v katakombách sv. Priscilly v Ríme. Datuje sa do polovice druhého storočia po Kristovi. Vidno na nej nejasné obrysy ženy, ktorá má v náručí svoje malé dieťatko. V rovnakých katakombách sa nachádza aj najstaršie známe zobrazenie Zvestovania zo 4. storočia po Kristovi.

Jednou z najstarších, no najmenej známych ikon je Maria Advocata, ktorú opatrujú kontemplatívne dominikánky v kláštore Santa Maria del Rosario na Monte Mario v Ríme. Obraz pochádza prinajmenšom zo 7. storočia a v priebehu storočí bol uctievaný ako ikona, ktorú namaľoval svätý Lukáš. 

Interier chramu hrobu Panny Marie v udoli Kidron v Jeruzaleme
Interiér chrámu Hrobu Panny Márie v údolí Kidron v Jeruzaleme

3. Akou rečou Mária hovorila?

Hovorila aramejským jazykom. Je to poetický jazyk. Ak ste niekedy počuli modlitbu, ktorú zložil jej syn, Otče náš v aramejčine, zistíte, že Ježiš bol nadaný básnik. Aliterácia a rytmus slov znejú harmonicky a krásne.

Mária však hovorila aramejsky so širokým galilejským prízvukom, ktorým kultivovaní Jeruzalemčania opovrhovali (Mt 26,73). Zároveň bola v kontakte s viacjazyčným svetom, kde rímski vojaci hovorili latinsky, gréčtina bola jazykom obchodu a vzdelávania a hebrejčina bola jazykom židovského náboženského života.

Pravdepodobne nevedela čítať, keďže ženy v tej dobe nenavštevovali školy. Ak však vychádzame z apokryfného protoevanjelia sv. Jakuba, môžeme predpokladať, že sa počas svojej služby v chráme ako dieťa čítať naučila.

Miesto Zvestovania v Nazarete
Miesto, kde anjel zvestoval Márii, že porodí Mesiáša. Dnes je jaskynka srdcom baziliky Zvestovania v Nazarete.

4. Ako vyzeral Máriin dom?

Galilejské vidiecke domčeky z hlinených tehál mali čisté fasády s malými vysokými oknami a drevenými dverami. Väčšina domov mala dvor a dve miestnosti – prednú, verejnú miestnosť s prístreškom a súkromnú miestnosť za ňou. Izby boli niekedy zapustené do jaskyniek vyhĺbených v skalnej stene.

Plochá strecha s vonkajšími schodmi sa používala ako ďalšia miestnosť s prístreškom z husto tkanej kozej vlny na ochranu pred slnkom.

Vnútri boli izby celkom pohodlné, hoci na naše pomery sparťanské. Na jednom konci miestnosti boli vyvýšené plošiny, pokryté vankúšmi a rohožami, ktoré tkali ženy. Steny boli pokryté omietkou, obrúsenou kameňom a vymaľovanou geometrickými vzormi.

V Bazilike Zvestovania Pána v Nazarete je hlavný oltár v pôvodnej jaskynke, ktorá bola súčasťou Máriinho domu. Tu sa Slovo stalo Telom, ako hlása nápis na oltári. 

Jaskyňa Massabielle, miesto zjavenia Panny Márie v Lurdoch
Jaskyňa v Lurdoch, kde sa Mária v roku 1858 zjavila dievčaťu Bernadete a predstavila sa ako Nepoškvrnené počatie

5. Štyri mariánske cirkevné dogmy

Medzi všetkými svätými Katolíckej cirkvi má Mária, Božia Matka, osobitné postavenie. Pápeži v priebehu storočí vyhlásili 4 mariánske dogmy, ktoré vyjadrujú Máriinu úlohu v dejinách spásy. Dogmy vychádzajú zo Svätého Písma a zo stáročnej viery kresťanov.

Koncil v Efeze v roku 431 vyhlásil, že Mária nie je len “Ježišovou matkou”, ale že sa má označovať aj ako “Matka Božia”. Tento titul veriaci používali už predtým, napríklad v modlitbe Pod tvoju ochranu. Podľa definície prijatej efezským koncilom „Mária sa stala Bohorodičkou nie preto, že by prirodzenosť Slova a jeho božstvo bolo prijalo začiatok svojho pôvodu zo svätej Panny, ale preto, že si z nej vzalo sväté telo obdarené rozumovou dušou, s ktorým je Božie Slovo hypostaticky zjednotené, a preto sa hovorí, že sa narodilo podľa tela“ (KKC 466).

Lateránsky koncil v roku 649 vyhlásil dogmu o trvalom panenstve Márie, ktorá sa ustálila v 4. storočí. Dogma o trvalom panenstve Márie znamená, že Mária bola počas celého života pannou (KKC 510). Mária zostala „pannou pri počatí [svojho Syna], pannou pri pôrode, pannou, keď ho nosila, pannou, keď ho porodila, pannou vždy“: celou svojou bytosťou je „služobnica Pána“ (Lk 1,38).

Pápež Pius IX. v roku 1854 promulgoval dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. “Preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“ (KKC 491).

Štvrtú dogmu o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1950. Podľa tejto dogmy bola „nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ (KKC 966).

 

Dorota Luteránová

 

Zdroje:

Sväté Písmo

Katechizmus katolíckej cirkvi

Aleteia

Fabian Brand

CNA

Wikipedia

Women in the Bible

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, Canva, Aleteia, Wikipedia, Átila Soares da Costa Filho