Dojemná pocta otcovi Imadovi Daherovi, ktorý zahynul pri zemetrasení 6. februára v sýrskom Aleppe, od priateľky z detstva.
Sestra Jacky Abinassif pochádza z Majd el Meouch v Libanone a otca Imada Dahera dobre poznala. “Bol naším rodinným priateľom, naším susedom a blízkym priateľom môjho brata,” vysvetľuje sestra Jacky pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. V súčasnosti žije v Montreale, je koordinátorkou komunikácie melchitskej eparchie v Kanade a riaditeľkou trojjazyčnej (arabskej, anglickej a francúzskej) online rozhlasovej stanice Sawt el Rab (Hlas Pána).
Za posledných niekoľko rokov navštívil otec Imad Montreal štyrikrát, naposledy v januári tohto roku. “Mládež našej montrealskej cirkvi ho mala veľmi rada,” hovorí sestra Jacky, členka Kongregácie sestier Ružencovej Panny Márie. Spomína si na otca Imada ako na obľúbeného muža činov i slov. Počas sýrskej vojny v októbri 2012 prežil bombardovanie, pri ktorom mu zrútené schodisko spôsobilo devastačné zranenia rúk a veľkej časti tváre.
Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dostala povolenie podeliť sa o svedectvo sestry Jacky. Šukran!
Drahý otec Imad,
v januári sme ešte nevedeli, že tvoja návšteva v Montreale bude posledná.
Podarilo sa mi odfotiť ťa s tvojím kufrom: vyzerá to, akoby si išiel do neba!
Vraveli sme ti, aby si zostal v Montreale ešte niekoľko týždňov, aby sme si užili tvoju prítomnosť tu, pretože v Aleppe bola škola kvôli nedostatku paliva na kúrenie stále zatvorená.
Vtedy si mi odpovedal: “Počas vojny som neodišiel z Aleppa a neopustil som našich ľudí. Ak budú mrznúť, budem mrznúť s nimi, a ak budú v nebezpečenstve, prežijem s nimi to najhoršie aj to najlepšie.” Taktiež si mi povedal: ” Sestrička, moja matka Panna Mária ma nikdy neopustí: nech sa stane Božia vôľa.”
Počas vojny v Sýrii si bol zranený a niekoľko mesiacov si strávil v nemocnici. Prišiel si o oko a musel si podstúpiť niekoľko operácií rúk a tváre, no nikdy si sa nesťažoval. Svoje utrpenie si znášal spolu s utrpením Ježiša Krista a pokračoval si v ceste s naším trpiacim ľudom až do smrti. Zdieľal si tragédiu zemetrasenia s ľuďmi v Aleppe a po druhý raz si padol pod sutiny. Tentoraz si však išiel, aby si sa pripojil k tomu, koho tvoje srdce miluje: k Ježišovi.
Drahý otec Imad, spolupútnik mojej mladosti a spoločník v modlitbe ruženca, počas vojny v Libanone si ako jediný prechádzal z Ain Rimaneh do Achrafieh a potom do El Dawra, pod bombami, aby si zistil, či je v kresťanských komunitách všetko v poriadku.
Po 25 rokoch sme sa opäť stretli v Kanade a ty si sa prišiel zúčastniť na festivale Hlas Pána. Bol si nadšený a šťastný, že vidíš festival pre Pána.
Počas COVID-19 si robil živé vysielanie na Facebooku na stanici Sawt el Rab, ktorú vediem, o učení Katolíckej cirkvi so snahou, aby sa ľudia vrátili k učeniu našej Cirkvi. Rozhodným tónom si mi povedal: “Nesmieme nasledovať len tak hocikoho. Naša Cirkev je našou matkou a je našou školou už 2000 rokov.”
V gréckokatolíckej melchitskej katedrále Saint-Sauveur v Montreale ťa milovali mladí i starí. Na každom výlete a stretnutí si mladí ľudia žiadali tvoju prítomnosť.
Slávil si tu s nami Vianoce a Nový rok a bol si plný života a nádeje. Prišiel si pokrstiť dcéru môjho brata Tonyho, ktorého si sprevádzal, keď bol mladší, a ste veľkí priatelia, a navštíviť spolužiakov, ktorí s tebou chodili do školy Amal v Aleppe a ktorí neskôr museli emigrovať do Kanady. Chcel si im pripomenúť, že náruč našej Cirkvi je tá najnežnejšia a tá, ktorá im umožňuje byť v bezpečí.
Brat môj, viem, že si v nebi, ale tvoj odchod je zdrvujúci.
Nech Pán pomáha tvojej matke a tvojej rodine.
Pomôž nám, aby sme sa s tebou stretli podľa vzoru nášho Majstra a Spasiteľa Ježiša, ktorý nás učil, že sme deťmi vzkriesenia, deťmi Božieho kráľovstva.
Kristus vstal z mŕtvych!
Naozaj vstal!
Modli sa za nás, drahý otec a brat, a pomáhaj všetkým, ktorí sa k tebe utiekajú.
Napokon, v duchu textu svätého Pavla Filipanom, 1. kapitola, 23. verš, viem, aká bola jedna z tvojich najväčších túžob: “…túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie.”
Ila lika, zbohom!
Sestra Jacky Abinassif
Foto: Sr. Jacky Abinassif, ACN
