Zatiaľ čo niektoré krajiny s korona vírusom zápasia v nemocniciach a laboratóriách, iné majú aj ďalšie vážne ťažkosti. Niger patrí medzi takéto krajiny. Hoci politické a administratívne orgány štátu rýchlo prijali opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia, nie je jednoduché presadiť ich medzi niektorými skupinami obyvateľstva.
Až 96 % populácie krajiny tvoria moslimovia. Vláda 12. apríla zakázala verejné modlitby a zhromaždenia v mešitách aj kostoloch. Dlho predtým, ako bolo toto oficiálne rozhodnutie prijaté, spoločná biskupská konferencia spravujúca územie Burkiny Faso a Nigerskej republiky odporučila katolíckym diecézam, aby pozastavili konanie verejných nedeľných i každodenných svätých omší, ako aj modlitbových stretnutí v mestských štvrtiach, a tak predišli možnej nákaze.
Radikáli nerešpektujú epidemiologické opatrenia
Problémom je, že pri vykonávaní opatrení na zabránenie šírenia pandémie nespolupracujú niektoré moslimské skupiny vedené extrémistickými imámami. V Niamey, hlavnom meste Nigeru, nastali nepokoje. Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi (na rozdiel od tamojších správ) informovala, že sa uskutočnili aj demonštrácie v Mayahi, dedine neďaleko druhého najväčšieho mesta Nigeru Maradi, a to po tom, ako boli zakázané piatkové modlitby. Dav vyplienil administratívne budovy a zapálil miestnu školu aj univerzitu.
Podobne v regióne Zinder v juhovýchodnej časti krajiny došlo k negatívnym reakciám skupín pobúrených moslimov. Pre ACN to potvrdil ďalší miestny zdroj, ktorý chce z bezpečnostných dôvodov zostať v anonymite: „Nepokoje vyvolali najskôr 15 km od mesta Zinder a potom i v samom meste. Našťastie úrady konali rýchlo. Chceli sa totiž vyhnúť tomu, aby sa neopakovala hrozná história z januára 2015. Preto vyzvali maradských policajtov na posilnenie bezpečnosti mesta aj katolíckej misie. V uliciach sa síce šíril zápach horiacich pneumatík a slzného plynu, ale misii sa nič nestalo.“
Všetky tieto udalosti vzbudzujú veľké obavy v malej kresťanskej komunite z toho dôvodu, že si ešte stále živo pamätá, čo stalo pred piatimi rokmi: vtedy radikálne skupiny v Nigeri zaútočili na viac ako 45 kresťanských kostolov a podpálili ich – išlo o reakciu na uverejnenie karikatúr proroka Mohameda vo francúzskom časopise Charlie Hebdo.
Zopakuje sa situácia spred 5 rokov?
Biskup Ambroise Ouédraogo z Maradi neverí, že sa takáto situácia znovu zopakuje: „Okolnosti pri ochorení COVID-19 sa líšia od tých pri Charlie Hebdo, pretože nejde o náboženský či politický konflikt. Roku 2015 politická opozícia hľadala spôsob, ako zosnovať povstanie a zvrhnúť vtedajšiu vládu. Cirkev sa stala obetným baránkom. No nemyslím si, že sa odvážia zaútočiť na kresťanov podobným spôsobom v prípade koronavírusu.“ Hoci vláde dôveruje, upozorňuje: „Musíme byť ostražití, reakcie extrémistických moslimských fundamentalistov sú nepredvídateľné. Verím, že to tentoraz tak ďaleko nezájde!“
Politické a administratívne autority v Maradi sa stretávajú raz týždenne s náboženskými a tradičnými vodcami, aby aj spolu s nimi bojovali proti pandémii koronavírusu. Podľa biskupa „sa vládni úradníci chvályhodne usilujú zabrániť škodám, ktoré by spôsobil koronavírus, prostredníctvom informačných a vzdelávacích kampaní o epidémii, hygienických opatreniach, ktoré sa majú prijať, a predovšetkým o tom, aké je dôležité vyhýbať sa veľkým zhromaždeniam ľudí. To posledné sa však javí ako mimoriadne náročné – trhy sú pre každodenné prežitie v Nigeri životne dôležité. A práve tam sa stretáva veľa ľudí, čo podporuje šírenie ochorenia COVID-19“.
Biskup Ouédraogo ďalej uvádza, že je ťažké monitorovať najmä hranice s Nigériou po celej ich dĺžke – štát nemá prostriedky na zriadenie testovacích miest na COVID-19 na všetkých hraničných priechodoch.
Jeden zo zdrojov pre ACN uviedol, že osvetová činnosť sa špeciálne zameriava na najmenej prístupné moslimské skupiny. Ide o to, pomôcť im pochopiť predpisy, ktoré treba presadiť na záchranu životov.
Vlažná viera neprežije
Čo sa týka Cirkvi a pastorácie, biskup Ambroise Ouédraogo už začína uvažovať o „období po koronavíruse“. Odkedy sú kostoly a kresťanské spoločenstvá zatvorené, resp. podliehajú osobitným obmedzeniam, modlia sa kresťania v rodinách a svojich domovoch.
„Čas obmedzenia pohybu bude mať nevyhnutne buď pozitívny, alebo negatívny vplyv na životy a vieru našich kresťanov. Bude sa hovoriť o časoch pred koronavírusom a po ňom! V niektorých ľuďoch pozastavenie slávenia Eucharistie zvýši smäd po Bohu a po zjednotení sa so spoločenstvom. Pre ‚vlažných‘ kresťanov to môže znamenať koniec ich vzťahu k Bohu i Cirkvi.“
