Po smrteľnom útoku na Kostol svätého Františka Xaverského v meste Owo v nigérijskom štáte Ondo, ku ktorému došlo v nedeľu 5. júna 2022 na Turíce, sa pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi stretla s preživšími v nemocnici svätého Ľudovíta v Owo a vo Federálnom zdravotníckom centre. Prinášame vám svedectvá tých, ktorí len o vlások unikli smrti.
“Bol to naozaj strašný zážitok, ktorý by som nepriala ani svojim nepriateľom. Kňaz práve končil omšu a ja som sedela v strednom rade kostola. Najprv som si myslela, že ide o policajnú sirénu, ktorá prechádza okolo, keď som počula prvý krik, ktorý sa približoval. Farníci začali bežať k oltáru, aby sa dostali do sakristie, ale ja som nemohla bežať tak ďaleko, keďže som v siedmom mesiaci tehotenstva. Rozhodla som sa ísť do kaplnky Božieho milosrdenstva, ale tým smerom bežalo veľa ľudí. Nevedela som, čo mám robiť, tak som sa rozhodla ľahnúť si na farníkov, ktorí už boli na zemi. Keď som tam ležala, jeden z ozbrojencov hodil blízko mňa malé svetlo. V mysli som okamžite zaregistrovala, že by to mohol byť dynamit, a tak som sa začala utiekať do bezpečia, ale skôr ako som sa stihla vzdialiť, dynamit vybuchol a popálil mi chrbát a ľavú nohu. V tej chvíli som však už neplakala, ani som necítila bolesť, ale z rán mi vytekala krv. Otvorila som ústa a povedala som: “Otče, prišila som sa pokloniť do tvojho chrámu a stalo sa toto. Ak zahyniem, tak zahyniem, ale prosím ťa, Bože, spomeň si na mňa a na moju malú dcérku vo svojom kráľovstve.” Som rada, že som nažive a moje nenarodené dieťa je živé a zdravé, a povedali mi aj to, že moja trojročná dcéra, ktorú som považovala za mŕtvu, je tiež nažive, hoci bola pri útoku veľmi zranená, a je vo Federálnom zdravotníckom centre. Prosím, držte nás vo svojich modlitbách za rýchle uzdravenie, aby som sa mohla opäť stretnúť so svojou dcérou a rodinou.”
– Blessing Johnová, 36 rokov
“Nech duše tých, ktorí zahynuli, odpočívajú v pokoji a nech Boh poteší nás ako cirkev a všetky ich rodiny. Zámerom strelcov bolo vojsť do kostola a uistiť sa, že sa nik nezachráni. Chceli prísť potichu a uskutočniť svoj zlý zámer, ale ďakujem Bohu, že zasiahol v náš prospech. Už sme prijali záverečné požehnanie a čakali sme na kňaza a miništrantský sprievod, keď sme počuli prvý výstrel. Vyšiel som pred kostol a myslel som si, že ide o bitku ozbrojených lupičov alebo o bitku medzi zlodejmi a vojakmi, ale keď som videl, že utekajú ku kostolu, pochopil som, že ide o niečo iné. Rýchlo som bežal do kostola späť a farníkom som povedal, aby sa vrátili dovnútra a ľahli si na zem. Pôvodne som chcel odísť cez dvere, ale videl som, že tam už bolo zabitých veľa ľudí. Bol som vystrašený, zmätený a unavený z behu. Rozhodol som sa, že si tiež ľahnem na zem, a keď som chcel vstať, hodili prvý dynamit a všetko sa otriaslo. Druhý hodili blízko miesta, kde som ležal. Vedľa mňa zomrelo veľa ľudí, ale Boh mi dal druhú šancu. V duchu som sa nahneval, ale kto som potom ja, aby som spochybňoval Boha? Tento útok ma posilňuje vo viere, priťahuje ma bližšie k Bohu. Som nažive a nikto z mojej rodiny nebol zabitý. Vďaka Bohu za to.”
– Emmanuel Igwe, 35 rokov
“Bol som s rodičmi v kostole, keď došlo k útoku. Bol som zmätený, bál som sa a počas celého útoku som plakal. Myslel som si, že moja mamička a otecko sú mŕtvi, ale keď som bol v nemocnici, videl som ich živých a to ma veľmi potešilo. Už nechcem ísť do kostola, pretože ak tam pôjdem, môžu ma zabiť.”
– Sunday Vincent, 5 rokov
“Bol som v kostole, keď sa incident stal. Ležal som na zemi, kým ma jeden z ozbrojencov nedonútil vstať spolu s ďalšími deviatimi farníkmi vrátane mojej krásnej dcéry. Strieľali nás všetkých, jedného po druhom. Bol som posledný, ktorého postrelili, a zasiahli ma do tváre. Bol som jediný človek z desiatich, ktorý prežil. Bolo to naozaj niečo, na čo nikdy nezabudnem. Bolo bolestné, že som počas útoku prišiel o svoju dcéru – ale mojou vierou to neotriaslo. Tento útok skutočne posilnil moju vieru v Boha. Som rád, že som stále nažive, a vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby nás držalo v modlitbách za rýchle uzdravenie a aby nás podporilo aj materiálnou pomocou.”
– Thaddeus Bade Salau, 52 rokov
“V čase incidentu som bola v kostole. Keď som počula prvý výstrel, myslela som si, že je to hračkárska zbraň. Otočila som sa a videla som, ako ľudia utekajú. Nevedela som, kam mám utekať, tak som si ľahla na ľudí, ktorí už boli mŕtvi, a predstierala som, že som tiež mŕtva. Stále som ležala na zemi, keď mi hodili dynamit veľmi blízko k nohám. Tak sa mi mäso na nohách roztrhalo na kusy a bolo vidieť moje kosti. V tom stave zmätku a agónie som uvidela, ako sa ku mne blíži jeden z ozbrojencov. Dostala som sa z kostola a prekonala som plot. Tak som sa zachránila. Videla som niektorých z ozbrojencov; jeden z nich mal na sebe žltú košeľu, modré džínsy a čiernu masku na tvári, zatiaľ čo druhý mal červené tričko, čierne džínsy a červenú masku na tvári. To oni hádzali dynamity. Chcem len poďakovať Bohu, že zachránil môj život a život mojej rodiny. Vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby na nás, prosím, stále pamätalo vo svojich modlitbách, a tiež zúfalo potrebujeme finančnú pomoc. Som smutná a nahnevaná, že boli zabité nevinné duše. Ak mám byť úprimná, návrat do kostola bude pre mňa veľmi desivý. Tento útok bol šokom aj pre moju vieru, ale modlím sa za viac milosti a sily, aby som aj naďalej zostala pevná.”
– Josephine Ejelonu, 50 rokov
“Som len malé dievča a mojím snom je zasvätený život. Zatiaľ si však nie som istá, či budem môcť naďalej chodiť do kostola, pretože práve vtedy, keď som išla do kostola uctievať Boha, ma postrelili. Nechcem zomrieť. Len o vlások som unikla smrti. Chcem žiť dlho, splniť si svoje sny a urobiť svojich rodičov hrdými. Ďakujem Bohu, že ušetril môj život. Stále nás držte vo svojich modlitbách.”
– Okorie Faith, 9 rokov
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
