Izraelská mestská daň z nehnuteľností, známa ako „Arnona“, sa stala jadrom nového sporu medzi cirkvami a jeruzalemskou samosprávou. Kresťanskí predstavitelia sa obávajú, že spochybnenie výnimiek, ktoré sa vzťahujú na niektoré cirkevné nehnuteľnosti, by mohlo ohroziť ich náboženské, vzdelávacie a sociálne aktivity. V rozhovore s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema William Shomali približuje, o čo v tejto otázke ide, a prihovára sa za kompromis, ktorý zachová historické výnimky kresťanských cirkví.
Palestínska samospráva 27. júna 2026 oznámila, že Mahmúd Abbás napísal pápežovi Levovi XIV. a viacerým medzinárodným lídrom, aby odsúdil plánované zdaňovanie cirkevných nehnuteľností v Jeruzaleme v rámci dane „Arnona“. Ako vnímate túto iniciatívu? Môže pomôcť chrániť historické práva cirkví?
Biskup Shomali: Existujú dva dôvody, prečo prezident Mahmúd Abbás podporuje stanovisko cirkví proti projektu zdaňovania cirkevných nehnuteľností vo východnom Jeruzaleme. Na jednej strane palestínska samospráva považuje východný Jeruzalem za okupované územie a je presvedčená, že Izrael nemá právo uvaliť tam dane na cirkevné nehnuteľnosti. Na druhej strane chce prezident zachovať historické práva, ktoré cirkvi požívajú, najmä na základe Mytilénskych dohôd z roku 1901, ktoré sú súčasťou série dohôd uzavretých pred viac ako sto rokmi medzi Osmanskou ríšou a Francúzskom. Tieto dohody pomohli upevniť daňové výnimky, ktoré požívali francúzske kostoly a inštitúcie vo Svätej zemi. [Poznámka redakcie: Spor o daň Arnona je dnes súčasťou širšieho rámca, ktorý sa týka všetkých cirkevných inštitúcií v Jeruzaleme, nielen zariadení historicky spojených s vyššie uvedenými konzulárnymi režimami.] Rešpektovali ich počas britského mandátu a dokonca aj Izrael v rokoch nasledujúcich po vyhlásení nezávislosti v roku 1948 a nikdy neboli oficiálne zrušené. List palestínskeho prezidenta je preto dôležitým pripomenutím tejto historickej a právnej otázky. Pomáha znovu upriamiť medzinárodnú pozornosť na túto tému, aj keď sám osebe nemá potrebnú silu na presadenie okamžitého riešenia.
Aké konkrétne dôsledky by pre cirkvi malo, keby jeruzalemská samospráva v plnom rozsahu uplatnila daň „Arnona“ na budovy, ktoré sú v súčasnosti oslobodené?
Treba rozlišovať medzi ziskovými činnosťami, ako sú niektoré ubytovacie zariadenia pre pútnikov, a inštitúciami s výlučne náboženským, vzdelávacím alebo sociálnym účelom. Keby sa samospráva rozhodla spätne uplatniť daň Arnona na ziskové činnosti, požadované sumy by mohli dosiahnuť niekoľko miliónov eur, najmä ak by sme sa pozreli na posledných tridsať rokov, počas ktorých tento spor stavia cirkvi proti izraelským orgánom. Na druhej strane, keby sa dosiahla dohoda týkajúca sa ziskových činností, je pravdepodobné, že cirkvi by boli povinné platiť daň iba v budúcnosti, bez spätného účinku. Pokiaľ ide o školy, nemocnice, sociálne centrá a čisto náboženské inštitúcie, cirkvi dúfajú, že vzhľadom na svoje vzdelávacie, charitatívne a duchovné poslanie budú aj naďalej využívať tradičné výnimky.
Tento spor pripomína krízu z roku 2018, keď predstavitelia cirkví zatvorili dvere baziliky Božieho hrobu na protest proti podobnému projektu. Obávate sa, že táto nová otázka predstavuje ďalší krok v tlaku vyvíjanom na kresťanské inštitúcie v Jeruzaleme, alebo si myslíte, že je možný kompromis?
Dúfame, že kompromis je stále možný. Mohol by spočívať v tom, že činnosti, ktoré sú jednoznačne ziskové, by prispievali na úhradu mestských služieb, z ktorých majú prospech, pričom by sa zachovali výnimky udelené bohoslužobným miestam, farským sálam, cintorínom a náboženským, vzdelávacím a charitatívnym inštitúciám. Hlavnou výzvou je presne určiť, čo predstavuje komerčnú činnosť a čo patrí k pastoračnému, sociálnemu alebo náboženskému poslaniu cirkví. Práve na tomto rozlíšení by mohlo spočívať vyvážené a prijateľné riešenie pre všetky strany. [Poznámka redakcie: Keďže viac ako 80 % pútnikov tvoria kresťania, cirkvi a kresťania významne prispievajú k izraelskému hospodárstvu a zároveň financujú množstvo sociálnych a vzdelávacích služieb otvorených pre všetkých.]
Aké posolstvo by ste v mimoriadne náročnom regionálnom kontexte, ktorým dnes Svätá zem prechádza, chceli odovzdať dobrodincom ACN a všeobecnejšie všetkým, ktorí podporujú kresťanské komunity svojimi modlitbami, solidaritou a štedrosťou?
Sme hlboko vďační ACN a jej štedrým dobrodincom. Ich solidarita nám umožňuje udržiavať naše inštitúcie, podporovať život našich farností a pokračovať v našich pastoračných aktivitách. Vďaka ich pomoci môžeme podporovať aj najzraniteľnejšie kresťanské rodiny, ktoré v súčasnosti prechádzajú mimoriadne náročným obdobím v dôsledku vojny, hospodárskej krízy a nedostatku pracovných miest. Z hĺbky srdca im ďakujeme za ich vernosť, modlitby a štedrosť. Ich duchovná a materiálna blízkosť je znamením nádeje pre kresťanov vo Svätej zemi a pomáha im zostať v krajine, kde sa kresťanstvo zrodilo.
Christophe Lafontaine, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, Latinský patriarchát Jeruzalema
