„V Damasku všetko zdraželo!“ skonštatovala sestra Joseph-Marie Chanaa, ktorá bola pôvodne katechétkou. „Rastúca bieda ma prinútila angažovať sa v sociálnej oblasti a robiť niečo pre tých, ktorí sú chudobní a trpia.“ Odkedy je v Sýrii vojna, ako členka Rádu milosrdných sestier z Besançonu vedie 16-člennú skupinu, ktorá pod jej vedením a vďaka podpore pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi pomáha kresťanským rodinám v Damasku.

Rehoľníčka sa sťažuje, že počas sýrskej občianskej vojny, ktorá trvá už 10 rokov, sociálna núdza v krajine neustále rastie. Podľa OSN žilo roku 2019 pod hranicou chudoby 83 % obyvateľstva. A hoci dnes už v Damasku bomby nepadajú, civilné obyvateľstvo naďalej znáša najväčšie bremeno konfliktu a medzinárodných obchodných sankcií: znižujú štátne príjmy a v dôsledku toho zmenšujú objem prostriedkov, ktorý je k dispozícii na vyplácanie miezd vo verejnom sektore. V mnohých rodinách to znamená významné zníženie ich príjmu. Rozsiahle ničenie a kontaminácia poľnohospodárskej infraštruktúry majú vplyv i na spracovanie a predaj potravín (pekárne a trhy). Vyčerpali sa už aktíva aj úspory, čo v Sýrii spolu s rastúcou zadlženosťou a obmedzenými hospodárskymi možnosťami spôsobuje sociálno-ekonomické ťažkosti, ohrozuje existenčné zabezpečenie a zvyšuje ceny nájomného. Podobne ako iní obyvatelia aj mnohí kresťania v hlavnom meste sú zasiahnutí touto neľahkou situáciou.

Sestra Joseph Marie Chanaa so ženou, ktorá žije na ulici
Sestra Joseph Marie Chanaa so ženou, ktorá žije na ulici

V Damasku činí nájomné za 3-izbový byt s obývacou izbou, 2 spálňami, kuchyňou a kúpeľňou v priemere 60 000 sýrskych libier (viac ako 100 €). Sestra Chanaa uvádza príklad rodiny, v ktorej pracuje iba otec: má plat 80 000 sýrskych libier (140 €), čo znamená, že na živobytie rodiny mu ostáva už len 20 000 sýrskych libier (40 €). Pre lepšiu predstavu: chlieb teraz stojí 1 000 sýrskych libier (1,70 €). „V Sýrii je to veľmi veľa,“ vysvetľuje sestra Chanaa.

Skupina, ktorú sestra vedie, s pomocou ACN podporuje kresťanské rodiny tým, že platí približne štvrtinu ich nájomného. Zámerom je, aby mohli naďalej bývať v Damasku a jeho okolí. Tento príspevok umožňuje rodinám žiť v krajine za prijateľných podmienok. „Tí, ktorí emigrovali, mali zvyčajne peniaze a mohli sa usadiť inde. To však neplatí pre ľudí, ktorí zostali a ktorých podporujeme pri platení nájomného. V priebehu rokov 2019 a 2020 opustilo krajinu len 5 či 6 rodín,“ hovorí sestra Chanaa.

Najchudobnejší sú, samozrejme, zasiahnutí znovu najviac, keďže nedokážu finančne znášať náklady na liečbu.

Zvýšili sa nielen ceny nájomného, ale aj ceny benzínu a základných potravín. Táto skutočnosť „zvádza“ rodiny, aby neposielali deti do školy alebo na štúdium, a tak predišli tzv. skrytým nákladom na vzdelávanie. ACN sa preto rozhodla opätovne v tomto roku podporiť 550 študentov univerzity v Damasku – vďaka jej pomoci nebudú musieť prerušiť štúdium. „Tento projekt je dôležitý, pretože pomáhame kresťanským študentom (bez ohľadu na ich rítus) pokračovať v štúdiu. Môžu si napríklad zaplatiť cestovné lístky či fotokópie prednášok,“ hovorí sestra Chanaa, ktorá zároveň vedie tento projekt priamo na mieste.

Študenti v Aleppe
Študenti v Aleppe: Weaam Panous, Bahe Betros, Antranik Kaspar, Robert Salibi a otec David Fernández

Mnohí z nich sú vďační. Sestru dojíma, keď od nich počúva takéto slová: „Sestra, ani nevieme, ako sa poďakovať! Vaša pomoc je taká vzácna!“

Rehoľníčku teší, že mladí ľudia chcú zostať v Sýrii a do zahraničia odchádzajú iba kvôli profesijnej špecializácii, potom sa vracajú späť. Tých, ktorí sa medzičasom pokúsili emigrovať, najčastejšie preto, aby sa vyhli vojenskej službe, sestra nešetrí: „Samozrejme, že nikto nevie, čo prinesie budúcnosť, ale musíte slúžiť svojej vlasti a Cirkev vám pri tom pomôže!“

Vojna a jej následky postihli aj ľudí s chronickými chorobami, ako sú cukrovka, porucha metabolizmu tukov alebo vysoká hladina cholesterolu v krvi. Najchudobnejší sú, samozrejme, zasiahnutí znovu najviac, keďže nedokážu finančne znášať náklady na liečbu. Ceny liekov sa od roku 2016 strojnásobili a je ich nedostatok. Mnoho farmaceutických spoločností a skladov s liečivami bolo zrušených. Liečiv je teda v lekárňach čoraz menej a ľudia sú nútení hľadať pomoc u charitatívnych organizácií a cirkví. V oblastiach kontrolovaných povstalcami a tureckou armádou poskytujú pomoc v núdzi medzinárodné organizácie, no nie sú už také aktívne vo vládou kontrolovaných oblastiach, kam patrí Damask. ACN bude preto v tomto roku opäť podporovať 200 chorých ľudí v hlavnom meste. Sestra Chanaa ako sprostredkovateľka im pomôže, aby si mohli zaobstarať potrebné lieky.

S ohľadom na zvyšujúci sa nedostatok v lekárňach sestra Chanaa odporúča členom svojej skupiny pripraviť zásoby liekov na 3 – 4 mesiace vopred. Momentálne existujú rezervy až do októbra. S veľkou ľútosťou však uvádza, že „medzi mladými ľuďmi a ľuďmi stredného veku dramaticky rastie“ počet chorých na rakovinu a v súčasnej situácii „pre nich jestvuje len veľmi malá pomoc“.