Ukrajinská Zakarpatská oblasť, ktorá má milión obyvateľov, prijala celkovo 400 000 vnútorne vysídlených osôb z iných častí Ukrajiny. Mukačevská diecéza zintenzívnila svoju pomoc ľuďom utekajúcim z vojnových oblastí.
Diecézne budovy sa zmenili na ubytovacie zariadenia a „takmer polovica rímskokatolíckych rodín v regióne ubytovala vnútorne vysídlené osoby vo svojich vlastných domoch“, uviedol biskup Mykola Petro Luchok pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Diecéza tiež podporuje miestne organizácie, ktoré poskytujú poradenstvo v oblasti traumy pre ľudí postihnutých vojnou vrátane vojakov, ktorí sa vracajú z frontu, a rodín tých, ktorí zahynuli v bojoch, uviedol pomocný biskup a apoštolský administrátor Mukačeva.
„ACN nám poskytne finančné prostriedky na pomoc pri organizovaní psychologických a terapeutických kurzov pre odborníkov v oblasti duševného zdravia, aby sa v budúcnosti mohli starať o tých, ktorí sa vracajú s hlbokými duševnými ranami.“
Minulú zimu, keď región zostal bez elektriny po náletoch na tepelné a vodné elektrárne, ACN poskytla aj generátory a batériové systémy na uskladnenie energie, aby pomohla ľuďom udržať si teplo.
Sila Kalvárie
Mnohí z tých, ktorí hľadajú útočisko v regióne, sú rodiny s deťmi, preto diecéza zorganizovala letné tábory v horách a iných prírodných prostrediach s tvorivými aktivitami pre vysídlené deti a podujatia pre vysídlené rodiny na posilnenie a obnovu ich ducha.
Biskup poukazuje na psychickú a finančnú daň, ktorú si vojna vybrala na vnútorne vysídlených osobách i miestnych obyvateľoch, z ktorých mnohí stratili všetky prostriedky na živobytie pre seba a svoje rodiny. V dôsledku toho, povedal, „veľa ľudí opustilo Zakarpatsko. Mnohí z tých, ktorí riadia veci v regióne a v našej diecéze, tiež odišli. Jednou z výziev preto bolo, že sme museli úplne reorganizovať spôsob, akým všetko funguje na dennej báze.“
Biskup Luchok pravidelne podniká pastoračné cesty po svojej diecéze a všade, kam príde, mu ľudia hovoria, „ako veľmi ich vojna rôznym spôsobom zranila.“ Povedal: „Jednou ťažkosťou je, že nie je vidieť jej koniec. Ľudia sú psychicky unavení. Potom sú tu aj tí, ktorí boli vo vojne fyzicky zranení.“
Povedal, že v týchto ťažkých časoch „by sme sa nemali zaoberať tým, ako to bolo predtým a prečo sa naše utrpenie nekončí.“ Namiesto toho „by sme sa mali ponoriť do modlitby a uvažovať o význame a sile Kalvárie.“
Aj náš život je lepší, keď pomáhame iným
„Nemali by sme sa sústrediť na to, čo sme stratili, ale sústrediť sa na nesenie našich krížov a na hľadanie spôsobov, ako pomôcť iným. Život je ľahší, keď nemyslíme na vlastné utrpenie, ale skôr na to, ako môžeme pomôcť iným ľuďom. Musíme sa naučiť slúžiť si navzájom podľa svojich najlepších schopností, či už v mieri alebo vo vojne. Musíme sa snažiť nebáť sa, pretože strach uzatvára naše srdcia pred milosťou.“
Biskup Luchok uzavrel: „Sme veľmi vďační ACN za všetku pomoc, ktorú sme dostali. Dúfame v pokračujúcu podporu, pretože vojna stále pokračuje, čo má za následok veľa strát v našich životoch.“
Amy Blog, Lucia Froncová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
