Magda Kaczmareková už 32 rokov pracuje pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi a je zodpovedná za projekty na Ukrajine, v Bielorusku, Bulharsku a na Balkáne, teda v krajinách, v ktorých sú katolíci v menšine. Nedávno sa vrátila z cesty na Ukrajinu. V rozhovore hovorí o svojich skúsenostiach
a aktuálnych potrebách Ukrajincov.

 

Koľkokrát ste boli na Ukrajine od začiatku ruskej invázie roku 2022? Dá sa v súčasnosti jednoducho dostať na jej územie a cestovať?

Išlo o moju tretiu návštevu Ukrajiny od začiatku masívnej ruskej invázie. Do krajiny sa dá dostať iba vlakom, autobusom alebo autom. My sme cestovali lietadlom do Poľska a odtiaľ sme hranicu prechádzali autom. Tentoraz sme išli do Kyjeva a susedných miest Irpiň a Brovary, okupovaných a zničených ruskými jednotkami.

Čo ste si mysleli, keď ste videli tieto vojnou zničené oblasti?

Stále znova a znova som sa pýtala seba samej, prečo Ukrajincov zabíjajú ich vlastní susedia a prečo im takto ničia život. V apríli 2022 sme na západnej Ukrajine videli tisíce vnútorne vysídlených ľudí. Až 80 % z nich tvorili ženy s deťmi, starí a chorí ľudia, ktorí sa usilovali opustiť krajinu alebo len chceli prežiť – plánovali počkať na koniec vojny v seminároch, kláštoroch či farských domoch, ktoré im otvorili dvere. Dnes je na západe Ukrajiny menej vysídlených ľudí ako na strednej Ukrajine. Východnú časť krajiny celkovo opustilo 15 mil. ľudí: 7 mil. odišlo do Poľska alebo západnej Európy,
1 mil. do Ruska a 7 mil. zostalo vnútorne vysídlených na západnej alebo strednej Ukrajine.

 

Magda Kaczmarek (vedúca sekcie ACN pre východnú Európu) navštívila počas vojny staršiu ženu v domove dôchodcov v Bryukhovichi, Ľvov, Ukrajina.

 

Aká je v krajine atmosféra? Majú ľudia nádej, že sa situácia čoskoro zlepší?

Veľmi ťažko predpokladať, čo sa stane. Koniec vojny je v nedohľadne, a tak nikto nedokáže zodpovedať túto otázku. Ľudia si želajú mier a Cirkev sa s nimi modlí za slobodu. Rodiny chcú žiť spoločne, nechcú byť rozdelené. Deti chcú byť pri svojich rodičoch, chcú sa hrať s kamarátmi, nie zostávať niekde v strachu a ďaleko od domova. Život Ukrajincov sa navždy zmenil a už nebude taký ako predtým.

Čo je pre Ukrajincov a hlavne pre katolíkov najťažšie?

V súčasnej situácii nie je rozdiel medzi katolíkmi, pravoslávnymi či inými, pretože trpia všetci. Milióny prišli o živobytie a museli opustiť domovy. Zrútil sa im svet, nemajú prácu. Poskytovanie pomoci ľuďom v takejto situácii je skutkom milosrdenstva a naozajstnou výzvou pre miestnu Katolícku cirkev.

Aká je súčasná úloha ACN na Ukrajine?

Pápež František stále vyzýva k modlitbe za mier – ako pápežská nadácia ho počúvame a máme rovnaké obavy ako on. Vyzývame na skoré ukončenie tejto hroznej vojny. Naši dobrodinci sú aktívni a naďalej veľmi štedrí. Rozumejú bolesti tých, ktorí trpia a žijú v núdzi. Vedia, že Cirkev pomáha všetkým, ktorí klopú na jej dvere, keď potrebujú jedlo alebo prístrešie. A môžem vás uistiť, že naše ukrajinské sestry a bratia vo viere sa každý deň modlia za dobrodincov a ich rodiny.

ACN pomáhala aj na východnej Ukrajine. Tam ste tiež cestovali? Prípadne, dajú sa odtiaľ získať nejaké informácie?

Vo všeobecnosti pokladáme za dôležité ísť priamo na miesto a urobiť si bezprostrednú predstavu o situácii. Cestovať dnes do najvážnejšie zasiahnutých oblastí východnej Ukrajiny je však skutočne nebezpečné. Sme preto v kontakte s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami, ktorí tam žijú. Opisujú nám tamojšiu situáciu a hovoria, že sa usilujú prežívať každý deň tak, akoby mal byť ich posledným.

 

Medzinárodný tím ACN na Ukrajine a vo východnej Európe s gréckokatolíckymi predstavenými „Domu milosrdenstva“ v Ľvove (Ukrajina).

 

Aká je nálada v Katolíckej cirkvi na Ukrajine počas veľkonočného obdobia?

Je to už druhá Veľká noc v čase tejto hroznej vojny. Ukrajina prežíva svoju krížovú cestu – mnohí nevinní ľudia trpia a umierajú. Zostáva nádej, že na jej konci bude víťazstvo a vzkriesenie.

Aké priority má ACN na Ukrajine v budúcnosti?

Dôležité je, aby sme sa neunavili a pokračovali v pomoci. Treba podporovať kňazov i rehoľníkov, aby prežili a mohli pokračovať v pastoračnej práci – v ohlasovaní evanjelia a sprostredkovaní Boha všetkým, ktorí ho hľadajú. No najväčšou výzvou pre miestnu cirkev bude to, ako zahojiť rany v dušiach toľkých ľudí, najmä detí. Toto bude veľká úloha podobne ako psychologická príprava kňazov i rehoľných sestier zapojených do pastorácie. Podľa slov arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka, hlavy Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, potrebuje uvedenú podporu 80 % obyvateľov. ACN je pripravená v tom pomôcť.