Po takmer ôsmich mesiacoch vojny sa pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi rozprávala s gréckokatolíckym biskupom Charkova Vasylijom Tučapecom. Pri jeho návšteve v centrále v ACN v nemeckom Königsteine hovoril o dôležitosti zotrvania s ľuďmi, o tom, ako vojna ovplyvnila pastoračnú prácu a o potrebách na východnej Ukrajine v súvislosti s blížiacou sa zimou.

V prvý deň invázie vo februári tohto roku biskupa Vasylija zobudil o piatej ráno rachot výbuchov; Rusi práve začali bombardovať Charkov. Cestou do katedrály videl ľudí v panike, mnohí z nich sa aj s batožinou snažili dostať na vlakovú stanicu. Verejná doprava už nefungovala a na čerpacích staniciach sa tvorili dlhé rady.

Jeho prvým pokynom v ten deň bolo, aby všetci kňazi zostali vo svojich farnostiach, blízko veriacich, ktorí sú im zverení. Zároveň sa mali postarať o bezpečnosť svojich rodín, keďže väčšina gréckokatolíckych diecéznych kňazov má manželky a deti.

Jedného večera, keď biskup po omši odchádzal z katedrály, pristúpila k nemu skupina miestnych mladých mužov, ktorých nikdy predtým v kostole nevidel. “Ďakujeme, že ste s nami zostali,” povedali. Už len prítomnosť niekoho, kto sa za nich modlí, posilňuje ľudí, hovorí biskup Vasylij: “Kňazi by sa nemali báť; Pán požehná. Ak by boli odišli, bola by to pre všetkých veľká strata.”

 

Projektová manažérka ACN pre Ukrajinu Magda Kaczmarek, gréckokatolícky biskup z Charkova Vasylij Tučapec a otec Ivan Pankiv z Drohobyčskej diecézy na návšteve centrály ACN v Königsteine

 

“My orieme, iní budú žať.”

Charkovský exarchát, ktorý bol zriadený len v roku 2014, sa rozprestiera na ploche 84 000 km2, čo je približne rozloha Rakúska, a zahŕňa tri oblasti Charkov, Poltava a Sumy s celkovým počtom obyvateľov viac ako päť miliónov. Táto tradične pravoslávna oblasť bola počas sovietskej éry silne sekularizovaná.

“Začali sme pracovať s gréckokatolíckymi veriacimi – väčšina z nich boli bývalí vysokoškolskí študenti, ktorí zostali v Charkove, alebo bývalí vyhnanci zo Sibíri,” hovorí biskup, “ale teraz tvoria väčšinu farníkov miestni obyvatelia, ktorí našli svoju vieru vďaka kontaktu s našimi farnosťami. Myslím, že našou úlohou je orať, pripravovať pôdu; po nás prídu tí, ktorí budú siať, a ďalšie generácie už budú žať, ako povedal svätý Pavol.”

Pastoračná starostlivosť sa v dôsledku vojny zmenila, konštatuje biskup Vasylij. Mnohí ľudia odišli, ale prišli aj noví, ktorí hľadali pomoc a ochranu. Každý deň prichádzajú do Charkovskej katedrály ľudia, ktorí hľadajú nielen humanitárnu pomoc. Majú otázky a hľadajú odpovede. “Väčšina ľudí, ktorí sa v súčasnosti prichádzajú modliť, sú tí, ktorí sem začali chodiť počas vojny. Niekedy po rokoch spoločného života požiadajú o sobáš alebo o krst pre svoje deti,” uvádza.

Do kostola podľa neho prichádzajú aj deti, ktoré často celé mesiace žijú v bytoch, pivniciach a úkrytoch. Rehoľné sestry a pomocníci organizujú hry, stretnutia a hodiny katechézy dvakrát týždenne pre tých, ktorí majú záujem. Pre niektorých to bol ich prvý kontakt s modlitbou. “Školské vyučovanie je z bezpečnostných dôvodov online, ale budeme pokračovať v stretnutiach pre deti,” povedal biskup. Pastoračná práca s deťmi zahŕňa aj letné tábory s názvom “Prázdniny s Bohom”, ktoré sa konajú vďaka podpore ACN. Počas vojny sa tábory nielen udržiavali, ale ich počet sa dokonca zvyšoval.

V kostoloch sa denne modlia za ukončenie agresie a za mier. “Ako kresťania dobre vieme, že sila pochádza od Pána a nezávisí od veľkosti armády,” zdôraznil biskup. V katedrále sa denne slávi liturgia v dolnom kostole, pretože horný kostol sa používa ako tábor pre humanitárnu pomoc.

 

Rozdávanie humanitárnej pomoci v Charkove

 

Zima bude ťažká, pomoc je stále potrebná

Krátko po začiatku vojny dorazili do Charkova prvé zásielky pomoci. Kňazi a dobrovoľníci sa časom stali odborníkmi na triedenie potravín, oblečenia, liekov, hygienických potrieb, vecí pre deti a ďalších, aby mohli ľuďom rýchlo poskytnúť presne to, čo potrebujú. Do katedrály stále prichádza 1 500 až 2 000 ľudí z celého mesta a žiadajú o pomoc, pretože tu môžu dostať rôzne veci na jednom mieste.

Distribúcia pomoci sa však obmedzila z troch na jeden deň v týždni, čiastočne kvôli nedostatku tovaru, ale aj kvôli uskladneniu zásob na jeseň a zimu pre nových utečencov.

Dediny v okolí boli vážne poškodené ruským ostreľovaním, preto sa ľudia ukrývajú v meste.

“Škody v Charkove boli rýchlo odstránené a infraštruktúra je v prevádzke, ale táto zima nebude jednoduchá,” varuje biskup. Mnoho budov má po ostreľovaní rozbité okná, takže prvou úlohou je zabezpečiť, aby ľudia mali vo svojich domovoch teplo. Stále sú potrebné potraviny, teplé veci a lieky, pričom prioritou sú posledné menované, keďže s chladným počasím prichádzajú aj sezónne choroby. “Stále potrebujeme pomoc pre ľudí a táto potreba bude pretrvávať ešte dlho, pretože ľudia teraz nemajú prácu ani príjem, takže musíme zabezpečiť aspoň základné veci,” vysvetľuje biskup Vasylij.

ACN bola prvou charitatívnou organizáciou, ktorú Vasylij Tučapec navštívil po svojom vymenovaní za charkovského biskupa v roku 2014. V priebehu rokov diecéza a ACN rozbehli mnohé projekty, vrátane pokračujúcej výstavby katedrály a ďalších kostolov, budovania komunitných centier a infraštruktúry, podpory kňazov a sestier, projektov katechézy a projektov služby deťom a mládeži.

Biskup Vasylij sa obracia na dobrodincov ACN: “Ďakujem vám za vašu podporu a spoluprácu! Takto šírime Božie slovo na východnej Ukrajine, kde bolo počas takmer 80 rokov komunizmu zakázané. Oživenie viery si vyžaduje veľa času a veľa práce, počnúc vybudovaním základných štruktúr na vytvorenie miesta na modlitbu a katechézu a poskytnutím možnosti kňazom žiť v blízkosti svojich ľudí. Každý z našich kňazov aspoň raz mesačne celebruje svätú omšu na úmysly našich dobrodincov. Ďakujem vám za túto spoluprácu a dúfam, že bude pokračovať. Nech vás Pán požehná za vašu službu, ktorá je taká dôležitá pre Cirkev!”

 

Jurij Blazejewski

Foto: ACN