„Venezuela sa stala krajinou rozporov. Napriek hospodárskej a sociálnej kríze sa nedávno otvorili kasína a predajne luxusných áut, ako napríklad Ferrari,“ hovorí Luis Vildoso, zodpovedný za projekty pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v krajine.

Na svojej ceste do Venezuely Vildoso, ktorý navštívil 11 okresov v strede a na západe krajiny, vysvetlil v rozhovore pre ACN súčasnú situáciu v krajine a v Cirkvi, ktorá je aj uprostred ťažkostí stále veľmi živá.

Ako by ste opísali súčasnú situáciu v krajine?

Treba poznamenať, že krajina mala v určitom čase dobrú hospodársku kondíciu. Venezuela je veľmi bohatá na energetické zdroje, ako je ropa a zemný plyn. Vidno, že má napríklad veľmi dobrú infraštruktúru – rád by som spomenul najmä cesty na vidieku. Krajina je dobre prepojená sieťou diaľnic, ktoré sú v dobrom stave. Zároveň však trpí veľkou chudobou – makroekonomické čísla hovoria samy za seba.

Niekto, kto pracuje pre štát, napríklad v zdravotníctve alebo školstve, zarobí v priemere 6 až 12 USD mesačne. Náklady na potraviny pre päťčlennú rodinu sú však približne 200 USD mesačne. Okrem toho je priemysel vo všeobecnosti paralyzovaný alebo vážne obmedzený, ako napríklad ropný priemysel, ktorý funguje pod minimálnou úrovňou produkcie.

Je tým ovplyvnená celá populácia?

Venezuela sa stala krajinou rozporov. Napriek hospodárskej a sociálnej kríze sa nedávno otvorili kasína a predajne luxusných áut, ako napríklad Ferrari, motokárové dráhy a nový moderný bejzbalový štadión. Boli dokonca postavené nové súkromné ​​kliniky. Toto všetko je však vyhradené pre „podporovateľov režimu“, teda tých, ktorí sú spojení so súčasným režimom.

Ako by ste opísali súčasnú situáciu Cirkvi?

Našiel som veľmi živú, veľmi zjednotenú a radostnú Cirkev, napriek tomu, že to má ťažké. Možno vidieť, že Boh je tam prítomný a nesie toto spoločenstvo; on je jeho sila. Zo sociálneho hľadiska existuje veľa iniciatív v oblasti vzdelávania a zdravotníctva. Popri materiálnej pomoci dostávajú katolíci aj „duchovný pokrm“ prostredníctvom rôznych aktivít.

Veľmi ma dojalo, keď som videl angažovanosť laikov v Cirkvi. Uprostred núdze prejavili veľkorysosť voči svojim pastierom tým, že im dali k dispozícii svoje vozidlá, vedomosti a skúsenosti pri organizovaní pastoračných iniciatív, napríklad na organizovanie rôznych stretnutí. Bez ohľadu na to, či má niekto veľa, alebo málo, každý prispieva podľa svojich schopností.

Na niektorých miestach je nedostatok kňazov. Mnoho zahraničných kňazov a rehoľníkov muselo krajinu opustiť, pretože im nebolo predĺžené povolenie na pobyt. Niektorí kňazi a biskupi sú navyše unavení, lebo v blízkej budúcnosti nevidia svetlo na konci tunela. Preto je potrebné duchovným pomáhať, prispievať k ich duchovnej obnove, ale predovšetkým pôsobiť preventívne a nemeškať s riešením problémov.

Je Cirkev nejakým spôsobom prenasledovaná?

Kontrola, ktorú vykonáva vláda nad obyvateľstvom vo všeobecnosti, je evidentná, najmä prostredníctvom tzv. alcabalas. Ide o miesta, na ktorých má často službu policajt. Napríklad na čerpacích staniciach zvykne stáť jeden z nich. Kontrola prebieha aj v médiách. Kontrola nad obyvateľstvom je istým spôsobom kontrolou nad Cirkvou. Vláda však agitovala už aj proti Cirkvi. Napríklad niekoľko dní po slávení svätej omše dostal kňaz od vlády list s doslovným znením jeho kázne. Cirkev je už zahnaná do kúta.

Aké vidíte riešenia situácie, v ktorej sa krajina nachádza?

Biskupi sú presvedčení o tom, že zmena príde s budúcimi generáciami. Z tohto dôvodu sa zamerali na podporu mladých ľudí prostredníctvom kreatívnych pastoračných iniciatív, aby sa s nimi dostali do kontaktu. V sociálnej pastoračnej práci mnohí mladí ľudia vykonávajú kľúčovú službu. Zo siedmich miliónov Venezuelčanov žijúcich mimo krajiny sú mnohí mladí zamestnaní. Osobitná pozornosť sa preto venuje mládeži, aby sa zabránilo jej emigrácii.

A ako reagujú mladí ľudia?

Biskup diecézy San Carlos Cojedes nás pozval na stretnutie mládeže, o ktorom sme netušili, aké aké rozmery bude mať. Videli sme tam viac ako 500 mladých ľudí, ktorí sa rozprávali s biskupom, kládli mu veľmi zaujímavé otázky a pozývali nás k dialógu. Zo stretnutia som odchádzal obnovený vo svojom poslaní. Bolo veľmi pekné podeliť sa o svedectvo o manželskom živote s toľkými mladými ľuďmi, ktorí sa snažia rozlíšiť svoje povolanie, pričom niektorí z nich sú pravdepodobne povolaní k zasvätenému alebo rehoľnému životu, iní do manželstva, a ukázať im, že kresťanský život je možné žiť v rôznych povolaniach.

Podobnú skúsenosť som mal v diecéze Acarigua Araure. Bol som na ďalšom stretnutí mládeže s biskupom o hľadaní vlastného povolania. Prišli sme do kostola plného mladých ľudí. Aké by to bolo pekné, keby boli aj kostoly tu v Európe také plné! Je to Cirkev v latinskoamerickom štýle, veľmi živá, veľmi radostná.

Čo ste si ešte všimli na tejto ceste?

Napriek emigrácii populácia Venezuely naďalej rastie. Bol som ohromený vysokou mierou preľudnenia v oblastiach ako Petare na okraji Caracasu. Keď prechádzate ulicami, vidíte malé uličky, ktoré vedú k domom s množstvom ľudí. Videl som budovu vysokú 10 alebo 12 poschodí; vlastne by sa len ťažko dala nazvať budovou. Skôr išlo o hrubú stavbu na druhej, postavenú na stĺpoch. Len zázrakom sa udržala! Oficiálny súpis neexistuje, ale hovorí sa, že v preľudnených obydliach žije okolo 2 mil. ľudí.

Ako môže podľa vás ACN ďalej pomáhať?

Cirkev naliehavo potrebuje našu pomoc, keďže súčasná hospodárska kríza má priamy vplyv na podporu Cirkvi. Našou prioritou zostáva starostlivosť o duchovných, rehoľné sestry, ktoré vykonávajú chvályhodnú prácu, a všetkých pastoračných spolupracovníkov. Zároveň však máme veľký záujem podporovať vzdelávanie a formáciu laikov, osobné skúsenosti s Bohom a iniciatívy, ktoré pomáhajú tieto skúsenosti nadobudnúť. Takýmto spôsobom môže obyvateľstvo prispieť k premene krajiny.

Ilustračná fotografia: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi