India: Podľa biskupa nastal „najvyšší čas“ zapojiť laikov do pastorácie rodín

Východoindická diecéza Tura pri svojom zriadení roku 1973 začínala so 4 farnosťami a mala približne 40 000 veriacich. V súčasnosti má už 45 farností a počet veriacich sa niekoľkonásobne zvýšil.

Väčšina obyvateľov diecézy patrí medzi znevýhodnené etnické menšiny. Najväčšiu z nich tvorí kmeň Garo, ktorý sa výrazne kultúrne líši od iných etník v krajine, pretože v ňom vládne matriarchát – hlavou rodiny je matka.

V regióne nie je prakticky žiadny priemysel. Ľudia žijú len z toho, čo si dopestujú, a sú závislí od monzúnových dažďov. Najmä vo vidieckych oblastiach panuje chudoba a mnohí nemajú vzdelanie.

Na viacerých miestach Cirkev prevádzkuje ubytovne pre deti a mládež, ktorých domovské dediny sú také vzdialené, že by z nich nemohli absolvovať každý deň dlhú cestu do školy. Medzi týmito mladými ľuďmi je najviac duchovných povolaní. Veľa detí a mladých ľudí však naďalej zostáva odkázaných na seba.

Aj ich rodičia potrebujú sprevádzanie, aby si prehĺbili náboženský život a rástli vo viere. Keďže nemajú potrebné vzdelanie, nedokážu podporovať svoje deti. Aj výchovu vo viere prenechávajú kňazom a rehoľným sestrám, no tí nemôžu byť všade.

Kňazi a rehoľníčky pracujú v mnohých dedinách a ich zaťaženie sa stále zvyšuje. Pastoračné sprevádzanie rodín a mládeže má pritom mimoriadny význam – mladí ľudia často uzatvárajú manželstvá s inovercami a ľahko sa vzdávajú katolíckej viery, pribúdajú rozvody a rozvrátené rodiny.

Pretrvávajú i niektoré problematické tradície, napríklad dohodnuté manželstvá medzi bratrancom a sesternicou alebo zvyk, že keď jeden z partnerov v manželstve zomrie, druhý si zoberie jeho príbuzného, hoci je neraz medzi nimi veľký vekový rozdiel.

Tieto tradície slúžia na udržanie majetku v rodine. Slobodná vôľa a šťastie manželov pri nich nehrajú žiadnu rolu, a preto sa im čoraz viac mladých ľudí vzpiera a v rodinách dochádza ku konfliktom. Rovnako v tejto oblasti čaká na Cirkev ešte veľa práce.

Biskup Andrew Marak z diecézy Tura hovorí, že nastal „najvyšší čas zapojiť laikov, aby prevzali aktívnu úlohu v apoštoláte rodín“. Stabilné kresťanské rodiny totiž zohrávajú v Cirkvi aj spoločnosti dôležitú úlohu. Budúci pomocníci rodín musia byť na svoju prácu vyškolení.

Otec biskup s týmto úmyslom vytvoril program, ktorý zahŕňa špeciálne školenia pre 630 laických pomocníkov, rozdelených do 5 skupín. Chýbajú im naň však potrebné finančné prostriedky, pretože v dôsledku pandémie sa príjmy z nedeľných zbierok výrazne znížili.