Nikde na svete nerastie Cirkev rýchlejšie ako v Afrike. Nikde nie je väčšie bohatstvo povolaní, toľko seminaristov ani toľko katolíckych škôl ako na tomto kontinente. Nikde však Cirkev nie je chudobnejšia. Biskupi a rektori sa tešia z rastúceho počtu prihlásených do seminárov. Vždy ich však zaujíma, či ide o skutočné povolanie, alebo len o túžbu ubytovať sa niekde […]
Nikde na svete nerastie Cirkev rýchlejšie ako v Afrike. Nikde nie je väčšie bohatstvo povolaní, toľko seminaristov ani toľko katolíckych škôl ako na tomto kontinente. Nikde však Cirkev nie je chudobnejšia. Biskupi a rektori sa tešia z rastúceho počtu prihlásených do seminárov. Vždy ich však zaujíma, či ide o skutočné povolanie, alebo len o túžbu ubytovať sa niekde v bezpečí.
Minulosť
Roku 1993 vypukla v Rwande občianska vojna – pri strašných masakrách zahynulo približne milión ľudí a zostalo nespočetné množstvo vdov a sirôt. Obyvateľstvo aj po skončení vojny ťažko nesie jej následky a prahne po uzdravení. Snaha o zmierenie je popri sociálnej angažovanosti pre Katolícku cirkev nesmierne dôležitou úlohou. Ďalšou je náboženské vzdelávanie približne 47,1 % katolíkov, čo si vyžaduje kvalitne formovaných kňazov. Do kresťanských cirkví patrí v krajine 86,1 % obyvateľstva.
Bezprostredne po vojne v auguste 1994 mala Diecéza Byumba na severe štátu na celom svojom území iba 1 diecézneho kňaza a 2 misijných kňazov. Všetci vrátane biskupa opustili diecézu a stali sa utečencami. V celej krajine sa zrútilo vzdelávanie v seminároch; niekoľko seminaristov bolo len v zahraničí.
Diecéza a jej povolania
Po 25 rokoch od tragických udalostí sa už, našťastie, stretávame s úplne novou situáciou – situáciou nádeje: v súčasnosti má biskupstvo 116 diecéznych kňazov a 13 rehoľných kňazov, ktorí sa starajú o 21 farností.
A z čoho sa biskup Servilien Nzakamwita obzvlášť teší? V tomto roku má 72 seminaristov: 13 študuje v propedeutickom (prípravnom, formačnom – pozn. prekl.) ročníku v Rutongu, 28 študuje filozofiu v meste Kabgayi, 26 študuje teológiu v Nyakibande, 2 seminaristi študujú mimo Rwandy a 3 absolvujú pastoračný kurz. „V posledných rokoch bola diecéza požehnaná mladými ľuďmi, ktorí odpovedali na kňazské povolanie, zasvätili svoj život Ježišovi a evanjeliu a chcú pracovať v Pánovej vinici,“ raduje sa otec biskup. Počet seminaristov neprestáva rásť. A ich viera je silná.
Seminarista Niyitanga Gilbert, ktorému v súčasnosti plynie pastoračný rok, píše: „Božiu lásku som spoznal ako dieťa prostredníctvom svojich rodičov a rozhodol som sa darovať seba Bohu a ľuďom. … Modliť sa pre mňa znamená, že naplnený láskou myslím na Boha. Nevyhnutne musím zostať verný môjmu povolaniu. Chcem o Kristovi svedčiť, spoznať ho a nasledovať. Môj život by mal byť zameraný na milovanie Boha, najvyššej pravdy. Chcem pokračovať na ceste ku kňazstvu slobodne a s pevnou vôľou. Vždy chcem pamätať na vďačnosť voči Bohu, môjmu biskupovi a dobrodincom, ktorí nám tak často pomohli počas formácie.“
Potreby diecézy
Krajina naliehavo potrebuje mladých kňazov, ale pre biskupa je veľkou záťažou financovať vzdelávanie mladých mužov, ktorí mu boli zverení. Seminaristi pochádzajú z mimoriadne chudobného prostredia a nemôžu prispievať na svoje potreby. Radi by sme im preto pomohli niesť toto bremeno: v aktuálnom akademickom roku sme 72 seminaristom prisľúbili pomoc vo výške 10 000 eur. Podporu použijú najmä na poplatky za rôzne vzdelávacie semináre, na cestovné náklady, rekolekcie a duchovné cvičenia počas semestrálnej prestávky, lieky či autoškolu pre seminaristov.
Ako nám píše Servilien Nzakamwita, táto podpora je nevyhnutná, aby sa „zaručila dobrá a efektívna príprava na rôznych stupňoch duchovnej a intelektuálnej formácie“. A praje: „Nech Boh žehná všetkých, ktorí podporujú vzdelávanie kňazov pre jeho Cirkev!“
