Libanon: Vďaka omšovým milodarom môžu kňazi „Kristovi slúžiť v pokore a dôstojnosti“

Až donedávna bol Libanon jedinou blízkovýchodnou krajinou s kresťanskou väčšinou. Dnes kresťania tvoria iba 34 % z jeho celkovej populácie; z mladých ľudí, ktorí majú menej ako 25 rokov, je dokonca len štvrtina kresťanov. Vysťahovalectvo neklesá.

V arcidiecéze Baalbek je situácia ešte ťažšia. Kresťania tu tvoria sotva 5 % populácie. V tomto chudobnom regióne sú pomery s ohľadom na jeho blízkosť k sýrskym hraniciam neisté a ľudia sa boja. Masové vysťahovalectvo môže zastaviť iba silná Cirkev, ktorá je schopná duchovne, pastoračne, sociálne a ekonomicky podporovať svojich veriacich. Kľúčovú úlohu v tom zohrávajú kvalitne vzdelaní mladí kňazi.

Mons. Hanna Rahme, arcibiskup z Baalbeku, nám napísal: „Libanon v súčasnosti čelí najhoršej hospodárskej kríze v moderných dejinách. Zažívame časté výpadky dodávok elektriny, nedostatok potravín a sústavne rastúcu infláciu, ale na obzore sa nečrtá nijaké riešenie. Je desivé takto zblízka pozorovať kolaps krajiny. Potrebujeme všemožnú podporu, aby sme boli pripravení a schopní čeliť nečakaným situáciám – naši farníci nám kedykoľvek môžu zaklopať na dvere s prosbou o pomoc. Moji kňazi sú veľmi vďační za vašu podporu a môžem vás ubezpečiť, že na vašu nadáciu i všetkých jej dobrodincov pamätajú v svojich modlitbách. Nikto nedokáže urobiť všetko, ale každý môže urobiť niečo a spoločne dokážeme veľa – môžeme zmeniť svet…“

Otec Tony z maronitskej diecézy Baalbek – Deir al-Ahmar napísal: „Tieto riadky píšem s hlbokou vďačnosťou v srdci. Veľkou duchovnou útechou mi je vedomie, že patrím do Cirkvi, ktorá je jedna, svätá, všeobecná a apoštolská. Čím som si zaslúžil, že ma podporujú ľudia, ktorých ani osobne nepoznám a s ktorými ma nespája pokrvné príbuzenstvo ani priateľstvo!? Toto je skutočná krása Cirkvi, tajomného Kristovho tela: spoločenstvo a láska bez hraníc.“

Otec Elie takisto vyjadril svoju vďačnosť: „Iba z Božej milosti a vďaka pomoci zo strany ľudí, ako ste vy, dokážeme Kristovi slúžiť v pokore a dôstojnosti. Mnohí naši farníci, ktorí kedysi vedeli, čo znamená mať ,každodenný chlieb‘, dnes žijú pod hranicou chudoby. Dostala ich tam politická a ekonomická kríza, v ktorej sa Libanon ocitol. Počas epidémie ochorenia COVID-19 sa situácia ešte zhoršila. Vaša pomoc je pre nás v týchto chvíľach skutočným zdrojom útechy aj motiváciou. Ešte raz sa vám chcem čo najúprimnejšie poďakovať za omšové milodary, ktoré sú pre mňa neoceniteľnou pomocou, keďže za svoju službu vo farnosti nedostávam nijaký plat. Budem na vás pamätať v modlitbách a pri svätých omšiach.“