„Ó, môj Bože!“ vykríkla sestra Nicolas Akikiová, riaditeľka nemocnice Holy Rosary Hospital (Nemocnice svätého ruženca) v Bejrúte, keď prvýkrát vstúpila na niektoré poschodia poškodené výbuchom z dňa 4. augusta 2020. S rukou na srdci sa mlčky bránila slzám. Bolelo ju, keď videla, ako bola mnohoročná práca sestier, plná obetí a úsilia, zničená za sedem sekúnd.
Rovnako bol poškodený ich kláštor – na 9. poschodí tej istej budovy v ňom žije 9 rehoľníčok. Na jednu sestru sa zvalila stena a zranila jej rameno. „Žiadna z nás však nezomrela a to je zázrak, pretože sklá okien sa rozbili a zrútili sa i niektoré stropy. Takže napriek smútku som vďačná, že nás Boh a Ružencová Panna Mária ochránili,“ vysvetľuje sestra Nicolas a zrakom pohládza obraz Panny Márie, ktorý visí na chodbe kláštora.
Sestra Arlette svedčí o tom, ako bola v čase výbuchu v kúpeľni, išla si zobrať liek. Zrazu počula hlas: „Choď preč, choď preč!“ Cúvla teda – vzápätí zrkadlo aj strop v kúpeľni spadli.
Nemocnica sa nachádza vo štvrti Gemmayzé v Bejrúte, len necelých 500 m od prístavu. Pred výbuchom mala 200 postelí, moderné výskumné zariadenia a operačné sály rozmiestnené na 18 poschodiach (9 podzemných a 9 nadzemných). Srdcom tejto nemocnice a nepochybne i jej hnacím motorom sú rehoľné sestry.
„V nemocnici pomáhame pacientom prekonať najťažšie fázy života, obdobia, keď u nich prevláda bolesť, neistota a strach,“ vysvetľuje sestra Nicolas. Všetky rehoľníčky spájajú svoju profesionálnu prácu na rôznych oddeleniach nemocnice s pastoračnou prácou v oblasti ľudskej a duchovnej starostlivosti o pacientov aj zamestnancov nemocnice.
„Bez nich by nebola nemocnica tým, čím je. Ony sú pilierom našej práce,“ hovorí anesteziológ Maron Rabash, ktorý tu pracuje už 28 rokov. „Nemocnica s kresťanským charakterom je v Bejrúte nevyhnutná. Mnohí pacienti sa sem rozhodnú prísť práve preto, lebo vedia, že budú ošetrení v súlade s etickými hodnotami.“
Nemocnica ružencových sestier na severozápade Bejrútu sa nachádza v husto obývanej oblasti. Vždy slúžila i mnohým rodinám postihnutým hospodárskou krízou. Sestra Nicolas vysvetľuje: „Niekedy nemôžu zaplatiť. Vtedy im hovorím, aby zaplatili aspoň polovicu. No niekedy nedokážu ani to, a tak platia po častiach, koľko môžu. Nemocnica bola perlou Bejrútu a naša kaplnka perlou nemocnice. Personál – celkovo 80 lekárov a 92 zdravotných sestier –, pacienti a ich rodiny do nej chodili, aby načerpali energiu, našli útechu a získali nádej.“
Momentálne sú funkčné iba dve poschodia nemocnice. Podarilo sa opraviť jeden z výťahov, aby bolo možné odvážať pacientov na operačnú sálu, ako aj na testy na ochorenie COVID-19. Sestra Clotilde, ktorá je vedúca ošetrovateliek, tvrdí, že mnohé zdravotné sestry sú traumatizované. Niektoré boli zranené a 60-ročná zdravotná sestra Jacqueline zomrela pri výbuchu. Pri vchode do nemocnice visí jej portrét a horí pred ním sviečka.
Rehoľníčky si na ťažké časy už zvykli, mnoho skúseností nadobudli v poslednej občianskej vojne. „Na základe našej polohy (nachádzame sa medzi oblasťami rôznych náboženstiev) bola nemocnica útočiskom pre všetkých pacientov bez akejkoľvek diskriminácie. Sestry dávali všetok svoj čas a lásku pacientom, a to predovšetkým v najťažších časoch, keď nebolo celé mesiace dostupné jedlo.“
Rehoľné sestry v súčasnosti prijímajú príspevky od inštitúcií a vlád na obnovu nemocnice. Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi im prisľúbila pomoc pri oprave kláštora. Sestra Nicolas posiela dobrodincom ACN túto správu: „Viem, že Boh je s nami. Vidím ho v skutkoch toľkých ľudí, ktorí nás neopúšťajú! Aj s vašou pomocou budeme môcť pokračovať v práci v obnovenej budove nemocnice. Musíme povstať z trosiek a začať nanovo. Vedie nás Ružencová Panna Mária.“
Nadácia ACN spolufinancuje opravu Nemocnice ružencových sestier v Bejrúte. Ak Vám to situácia dovoľuje, pridajte sa.
