Takmer 30 rokov sa ACN na žiadosť pápeža sv. Jána Pavla II. a jeho nástupcov angažuje v dialógu s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Ako ovocie tohto dialógu postupne pribudli viaceré spoločné aktivity, v rámci ktorých katolíci a pravoslávni spoločne nachádzali riešenia problémov súčasnosti.
Historické stretnutie medzi pápežom Františkom a moskovským patriarchom Kirillom roku 2016 dalo vzájomnému úsiliu ďalší impulz. Ekumenická pracovná skupina, ktorej vznik iniciovala ACN, premieňa dôležité témy zo spoločného vyhlásenia cirkevných predstaviteľov na konkrétne projekty.
Jedným z nich je projekt zameraný na zlepšenie pastoračnej starostlivosti a duchovného sprevádzania drogovo závislých. Skúsenosť totiž ukazuje, že títo ľudia často hlboko v svojom vnútri túžia po vzťahu s Bohom. Obe cirkvi si môžu navzájom pomôcť výmenou skúseností v oblasti vzdelávania a školenia kňazov, ktorí sa zameriavajú na túto činnosť.
Priekopníkom cirkevnej pomoci drogovo závislým je pravoslávny kňaz Sergij Belkov, ktorý už roku 1996 vo vidieckej lokalite Sapiornoe, rozprestierajúcej sa 100 km od Petrohradu neďaleko fínsko-karelskej hranice, založil centrum pre drogovo závislých. Zameriava na celostnú liečbu človeka, a teda zohľadňuje i jeho duchovnú dimenziu. U závislých ľudí nejde ani tak o medicínsky či sociologický problém, skôr o chorobu duše, ktorá si vyžaduje duchovnú reakciu a pomoc kňaza.
Otec Sergij dlhé roky pred kňazskou vysviackou pôsobil ako komisár v komisii pre vraždy. Denne sa stretával so zlom, ktoré ľudí zotročuje a vedie k zločinom. Skúsenosti ho naučili, že každé zlo sa začína maličkosťou. „Skôr než niekto spácha trestný čin a poruší zákon, začne porušovať morálne pravidlá,“ vysvetľuje. Užívanie drog je často začiatkom hlbšieho upadnutia do zla a kriminality.
Keď bol otec Sergij roku 1992 vysvätený za kňaza, stále k nemu prichádzali na sv. spoveď drogovo závislí ľudia – pocítil v sebe povolanie úplne sa im venovať. Sapiornoe sa stalo prvým pravoslávnym centrom tohto druhu v Rusku. Úspechom je, že až 75 % klientov sa trvalo vylieči. To dáva otcovi Sergijovi a jeho konceptu za pravdu. Po celej krajine aj mimo nej vzbudzuje uznanie a nachádza nasledovníkov. V iných zariadeniach pre závislých zostáva natrvalo „čistých“ len veľmi málo účastníkov programu, väčšina po čase znovu upadne do závislosti.
Centrum je riadené ako veľká rodina a spôsob života v ňom pripomína kláštorný život. Pevný rytmus modlitby a práce, poslušnosť, dodržiavanie pôstu a prijímanie sviatostí zohrávajú v procese liečenia podstatnú rolu. Keď mladí muži prídu do centra po fyzickej detoxikácii, ktorú podstúpia v nemocnici pod lekárskym dohľadom, každému je zverená nejaká úloha. Vďaka nej znovu získavajú vlastnú dôstojnosť a učia sa preberať svoj diel zodpovednosti. Niektorí chovajú ošípané a hydinu, ďalší pracujú v zeleninovej záhrade, iní sa učia remeslu a stávajú sa z nich stolári, tesári, pokrývači alebo murári. Majú aj dielňu, v ktorej vyrábajú sviečky a pravoslávne hostie. Kostol v centre si roku 1999 vybudovali sami bývalí drogovo závislí.
Psychicky a fyzicky uzdravení a posilnení mladí muži sa potom môžu vrátiť do spoločnosti, nájsť si prácu a založiť rodinu. Sú medzi nimi dokonca aj duchovné povolania.
ACN podporilo centrum už v jeho začiatkoch, a to napríklad pri zriaďovaní remeselníckych dielní. Dnes počet mladých mužov, ktorí hľadajú v centre pomoc, rastie a jeho budova sa musí rozšíriť. Sú potrebné ďalšie hovorne, v ktorých prebiehajú rozhovory s kňazmi a psychológmi, ako aj hosťovské izby s príslušenstvom, určené na krátky pobyt príbuzných. Rozšírenie centra sa ACN rozhodlo podporiť sumou 29 800 €.
