O katolícku farnosť v Černihive na severe Ukrajiny sa starajú 3 Misionári obláti Panny Márie Nepoškvrnenej. Bezprostredne po začiatku vojny mesto padlo do rúk ruskej armády a jeho blokáda trvala mesiac. Pri leteckých náletoch zahynulo veľa ľudí a rozsiahle časti boli zničené. Rehoľníci síce dostali ponuku opustiť mesto, no odmietli ju. Cítili, že musia zostať s ľuďmi, nechceli ich opustiť. Farnosť sa v tom čase stala útočiskom mnohých, a to nielen veriacich.

Bombardovanie spôsobovalo v meste výpadky vody, elektriny aj plynu. Kláštor mal šťastie a zásobovanie vodou v ňom neprestalo fungovať. Tvorili sa teda pred ním dlhé rady – ľudia si prišli pýtať aspoň trocha vody. Pátri mali aj zásoby sviečok – tie zas ľuďom pomohli prečkať výpadky elektriny. Obláti v svojom okolí vyhľadávali tých, o ktorých mali príbuzní obavy, lebo sa im nedarilo s nimi skontaktovať. Okrem toho navštevovali príbytky núdznych a nosili im jedlo, vodu a iné potrebné veci.

 

Rad ľudí pred kláštorom čakajúcich na vodu.

 

Najsmutnejšou bola pre pátrov služba mŕtvym. Každý deň cestovali do jednej z mestských márnic, aby sa modlili za mŕtvych. Keďže okolo cintorína prebiehali boje, muselo sa pochovávať do masových hrobov. V noci boli rakvy, ktoré čakali na dvore, vyzdvihnuté a takto uložené do zeme. Boli však označované tak, aby neskôr mohli byť pochované dôstojne.

Koncom marca bol Černihiv oslobodený, ale jeho obyvatelia stále potrebujú pomoc. Pátri trávia väčšinu času návštevami veriacich. Modlia sa s nimi, počúvajú ich, keď hovoria o utrpení, ktoré prežili, a duchovne ich sprevádzajú. Prinášajú im útechu i veľmi konkrétnu materiálnu pomoc. Mnohí ľudia totiž prišli o prácu či majetok a ceny tovarov v krajine stúpajú.

Obláti na svoju prácu súrne potrebujú auto. Starajú sa totiž nielen o veriacich v meste, ale sú zodpovední aj za komunity, ktoré sa nachádzajú v Slavutyči, vzdialenom od neho 60 km, ako aj v Snovsku, vzdialenom 90 km.

 

Prisľúbili sme im, že na auto prispejeme sumou 25 000 €. Pridáte sa?