Medzinárodná pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi prináša vo svojej štúdii Správa o stave náboženskej slobody vo svete 2025 komplexný celosvetový prehľad o stave tohto základného ľudského práva. Zhrnutie hlavných zistení vychádza teraz v slovenčine.
Štúdia pokrýva obdobie od januára 2023 do decembra 2024 a upozorňuje na znepokojivý pokles náboženskej slobody. Až dve tretiny svetovej populácie – viac ako 5,4 miliardy ľudí – žijú v krajinách, kde toto právo nie je plne rešpektované.
Správa analyzuje situáciu v 196 krajinách a dokumentuje vážne porušovanie náboženskej slobody v 62 z nich. Z toho 24 krajín je zaradených medzi štáty kategórie „prenasledovanie“ a 38 do kategórie „diskriminácia“. V porovnaní s predchádzajúcim vydaním bolo zlepšenie zaznamenané len v dvoch krajinách: v Kazachstane a na Srí Lanke.
„Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, chránené článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je nielen pod čoraz väčším tlakom, ale v mnohých krajinách úplne mizne,“ upozorňuje Regina Lynch, výkonná prezidentka ACN International. Nadácia vydáva dvojročné štúdie pod anglickým názvom Religious Freedom in the World Report už 25 rokov.
Autoritarizmus: Najväčšia globálna hrozba
Správa identifikuje autoritárske režimy ako hlavný zdroj náboženského útlaku. V 19 z 24 krajín zaradených do kategórie prenasledovania a v 33 z 38 krajín kategórie diskriminácie uplatňujú vlády systematické stratégie kontroly alebo umlčovania náboženského života.
V Číne, Iráne, Eritrei a Nikarague štátne orgány využívajú masové sledovanie, digitálnu cenzúru, reštriktívnu legislatívu a svojvoľné zatýkania s cieľom potlačiť nezávislé náboženské komunity. Správa upozorňuje, že „kontrola viery sa stala nástrojom politickej moci“, pričom poukazuje na čoraz sofistikovanejšiu „byrokratizáciu náboženského útlaku“.
Postupujúci džihádizmus a náboženský nacionalizmus
Správa varuje pred pokračujúcim šírením islamistického extrémizmu, najmä v Afrike a Ázii. V 15 krajinách predstavuje hlavnú príčinu prenasledovania a v ďalších 10 krajinách je významným faktorom diskriminácie. Oblasť Sahelu sa stala epicentrom džihádistického násilia; skupiny ako Islamský štát – provincia Sahel (ISSP) a JNIM spôsobili smrť stoviek tisíc ľudí, vyhnali z domovov milióny obyvateľov a zničili stovky kresťanských kostolov a škôl.
Etno-náboženský nacionalizmus je zároveň hlavnou hnacou silou represie v niektorých regiónoch Ázie. V Indii a Mjanmarsku sú kresťanské a moslimské komunity vystavené agresiám, sociálnemu vylučovaniu a legislatívnym obmedzeniam. Správa označuje situáciu v Indii ako „hybridné prenasledovanie“, ktoré kombinuje diskriminačné zákony s násilím páchaným zo strany civilistov, no podnecovaným politickou rétorikou.
Vojny, nútená migrácia a organizovaný zločin
Úpadok náboženskej slobody výrazne prehlbujú aj ozbrojené konflikty, ktoré v hodnotenom období zasiahli Mjanmarsko, Ukrajinu, Rusko, Izrael a Palestínu. Vojny a nábožensky motivované násilie spustili tichú, no rozsiahlu krízu vysídľovania. V Nigérii útoky ozbrojených skupín napojených na radikalizovaných pastierov z kmeňa Fulbov pripravili o život tisíce ľudí a celé komunity vytrhli z ich domovov. V oblasti Sahelu, predovšetkým v Burkine Faso, Nigeri a Mali, islamistické milície vypálili celé dediny. V Sudáne občianska vojna prakticky vymazala z mapy niektoré stáročné kresťanské komunity.
Organizovaný zločin sa v niektorých krajinách stal novým aktérom náboženského prenasledovania. V Mexiku a na Haiti ozbrojené skupiny vraždia či unášajú náboženských lídrov a vydierajú farnosti, aby si upevnili kontrolu nad územím.
Západ nie je imúnny
Erózia náboženskej slobody sa dotýka aj Európy a Severnej Ameriky. Vo Francúzsku bolo v roku 2023 zaznamenaných takmer tisíc útokov na kostoly; v Grécku vyše šesťsto prípadov vandalizmu; ďalšie výrazné nárasty incidentov boli hlásené v Španielsku, Taliansku a Spojených štátoch. Ide o znesvätenia miest kultu, fyzické útoky na duchovných a narúšanie náboženských obradov. Podľa ACN ide o prejav rastúcej ideologickej nepriateľskosti voči náboženstvu.
Správa zároveň dokumentuje dramatický nárast antisemitských a protimoslimských útokov po udalostiach zo 7. októbra 2023 a počas vojny v Gaze. Vo Francúzsku vzrástol počet antisemitských incidentov o 1000 percent a zločiny motivované nenávisťou voči moslimom o 29 percent. V Nemecku bolo v roku 2023 zaznamenaných 4369 incidentov súvisiacich s konfliktom, zatiaľ čo rok predtým ich bolo iba 61, čo predstavuje nárast o závratných vyše 7000 percent.
Globálna petícia za náboženskú slobodu
Po prvýkrát vo svojej histórii ACN spúšťa celosvetovú petíciu, v ktorej vyzýva vlády a medzinárodné organizácie, aby zabezpečili účinnú ochranu článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, garantujúceho každému človeku slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
„Prečo táto petícia? Pretože právo veriť, alebo žiť v súlade so svojím presvedčením, upadá v 62 krajinách a táto skutočnosť zasahuje miliardy ľudí. Za uplynulých 25 rokov ACN zdokumentovala, ako náboženské prenasledovanie ničí komunity, podporuje konflikty a núti milióny ľudí opustiť svoje domovy. Práve teraz je náboženskú slobodu potrebné brániť a chrániť viac než kedykoľvek predtým,“ uvádza Regina Lynch a pripomína slogan tejto iniciatívy: „Náboženská sloboda je ľudské právo, nie privilégium.“
Odolnosť a nádej
Napriek mimoriadne znepokojivému vývoju Správa zároveň zdôrazňuje odolnosť náboženských komunít, ktoré aj v podmienkach prenasledovania pokračujú v poskytovaní humanitárnej pomoci, vzdelávania a duchovnej podpory. V Mozambiku a Burkine Faso preukázali medzináboženské projekty svoj význam ako nástroje zmierenia a posilňovania sociálnej súdržnosti.
„Náboženská sloboda je indikátorom všetkých ostatných ľudských práv. Jej úpadok je varovným signálom širšieho ohrozenia základných slobôd,“ uzatvára Regina Lynch.
María Lozano, Dorota Luteránová
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi