Situácia v indickom štáte Manípur naďalej vyvoláva vážne znepokojenie. Násilie medzi kmeňmi pretrváva a počet zničených kostolov a kresťanských budov sa už počíta na stovky a naďalej stúpa.
Kardinál Oswald Gracias, arcibiskup Bombaja, 9. júla zverejnil krátku správu, v ktorej vysvetľuje, že situácia spôsobuje “znepokojenie všetkým a utrpenie ľuďom v oblasti”, a ubezpečuje, že indický episkopát je v spojení s miestnou diecézou Imphal a hľadá spôsoby pomoci.
Miestne zdroje obviňujú z podnecovania násilia hinduistickú nacionalistickú stranu Bharatiya Janata Party (BJP). K tejto teórii prispieva aj odstúpenie podpredsedu strany v štáte Mizoram, ktorý susedí s Manípurom. Ten sa vzdal funkcie 13. júla na protest proti prebiehajúcemu násiliu.
R Vanramchhuanga vo svojom rezignačnom liste uviedol, že hoci militanti už vypálili 357 kresťanských kostolov a budov patriacich rôznym cirkvám, vedúci predstavitelia miestnej vlády, ktorú má pod kontrolou BJP, tieto činy zatiaľ nijak neodsúdili. “Preto som presvedčený, že masívne rúcanie kresťanských kostolov v Manípure podporovali štátne a ústredné orgány,” povedal politik.
Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi monitoruje vývoj v Manípure a informácie získava z miestnych zdrojov.
Násilné útoky už viedli k vypáleniu celých dedín, smrti nevinných ľudí a zničeniu katolíckych a protestantských kostolov vrátane kostolov patriacich kresťanom Meitei.
Dva konkrétne príklady ničenia cirkevného majetku dobre ilustrujú aj nábožensky motivované zámery útočníkov.
Farnosť sv. Pavla
3. mája niekoľko meitských aktivistov vniklo do farnosti svätého Pavla a pastoračného školiaceho centra, ktoré sa nachádza v Sangaiprou a slúži ľuďom z rôznych etnických komunít. “Okolo 20.30 h prišiel dav a začal rozbíjať a ničiť kostol a majetok v ňom. Rozbili okenné tabule, dvere, interiér kostola, sochy, kríže, ozvučenie, hudobné nástroje a všetko, čo sa v kostole nachádzalo, a podpálili oltár,” uvádza správa z diecézy Imphal, ktorú obdržala nadácia ACN.
Miestni kresťania verili, že sa im podarilo uniknúť najhoršiemu, ale namiesto toho sa skupina v ten istý deň dvakrát vrátila, pričom opakovane žiadala ľudí o preukázanie totožnosti, aby sa uistila, že medzi nimi nie sú žiadni Kukiovia.
Dňa 4. mája prišiel dav opäť. “Obyvatelia boli vyzvaní, aby sa legitimovali. Po niekoľkonásobnej kontrole overenia odišli, pretože nenašli nikoho z ľudí, ktorých zrejme hľadali. Okolo 14. hodiny však vošli do kostola, z kuchyne centra pozbierali fľaše s plynom na varenie a potom, čo nahádzali na kopu všetky lavice a cennosti rozbili, vyrabovali a podpálili kostol aj budovu Pastoračného vzdelávacieho centra.” Všetko bolo zničené a neušetrili ani hospodárske zvieratá.
Podľa správy, ktorú dostala ACN, “po celý tento čas nebola zabezpečená žiadna ochrana”, a to napriek opakovaným pokusom o spojenie s políciou prostredníctvom tiesňových čísel.
Farnosť svätého Vykupiteľa
Zničenie cirkevného majetku vo Farnosti svätého Vykupiteľa v meste Kanchipuram je ďalším príkladom toho, ako bezpečnostné sily zlyhali pri plnení svojich povinností chrániť nevinných počas protestov v Manípure.
Dňa 3. mája okolo 20.30 hod “skupina neznámych ľudí ozbrojených železnými tyčami a palicami prišla k farnosti a násilím prerazila bránu. Boli tam traja alebo štyria policajti, ale nedokázali dav zvládnuť. Po rozbití dverí, okien a majetku kostola útočníci kostol zapálili”, uvádza sa v správe zaslanej ACN.
Podobne ako v prípade farnosti svätého Pavla, hoci sa zdalo, že najhoršie už prešlo, nočná mora sa čoskoro vrátila. “O 22. hodine opäť prišiel dav a do presbytéria farnosti sa vlámal a zdemoloval ho. Všetok cenný majetok, ako sú počítače a elektronické zariadenia, hotovosť, plynové fľaše atď. bol vyrabovaný a súkromné izby kňazov a zamestnancov boli vyplienené a zničené.”
Útočníci sa ešte dvakrát vrátili pred východom slnka na druhý deň ráno, vyhrážali sa zamestnancom, rozbíjali okná a rabovali v aule a učebniach, potom podpálili rezidenciu pre študentov v núdzi. Vnikli aj do kláštora Betánie a vyrabovali všetky cennosti vrátane počítačov a hotovosti.
ACN naďalej pozorne sleduje situáciu a je v kontakte s miestnymi cirkevnými autoritami, aby našla najlepší a najrýchlejší spôsob poskytnutia núdzovej pomoci, ktorá by pomohla riešiť základné potreby a zmierniť utrpenie ľudí.
