Vyhnanci zo severnej Sýrie potrebujú pomoc, aby mohli prežiť v svojej krajine, ktorá je po vojne zničená a trápia ju hospodárske sankcie. Aj vy môžete podporiť na Vianoce kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, ktorí zmierňujú osamelosť starých a chorých ľudí v Aleppe.
Argentínčan Hugo Alaniz je misionárom Inštitútu vteleného Slova. Kňazom je už 25 rokov. O niečo dlhšie žije na Blízkom východe. Do Sýrie prišiel na konci roka 2017. V rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi si spomína na svoj príchod: „Bola to veľmi dlhá a nebezpečná cesta. Šli sme cez púšť, pretože priama cesta nebola zjazdná. Našiel som bezútešnú krajinu, mnoho opustených miest a dedín, okolo Aleppa samé zrúcaniny…“
Ľudia živoria
„Pred jeden a pol rokom boli mnohé oblasti plné teroristov. Bojovalo sa i v našej bezprostrednej blízkosti. Navštívil som ľudí v nemocnici – boli vážne zranení granátmi. Veľmi smutné, hrozné situácie.“ Boje v Aleppe sa síce skončili, ale humanitárna situácia sa nezlepšila. Podľa oficiálnych správ žije 90 % sýrskeho obyvateľstva pod hranicou chudoby.
„Podľa mojich odhadov potrebuje 4- či 5-členná rodina mesačne na život 350 – 400 $, priemerný príjem je však maximálne 25 $. Inými slovami, rodiny nežijú, ale živoria. Je to pre ne mimoriadne ťažké.“ Vraví, že supermarkety sú otvorené a je v nich aj tovar, ale ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť všetko, čo potrebujú. Niektoré výrobky, napríklad mlieko, sú príliš drahé. Okrem toho v dôsledku sankcií nie je takmer vôbec možné zohnať lieky, náhradné diely do strojov alebo áut ani potraviny a oblečenie z dovozu.
Obnova po vojne
Keď prišiel otec Hugo roku 2017 do Aleppa, prevzal riadenie farnosti Zvestovania Panne Márii, ktorá sa nachádza vo východnej časti mesta. Táto oblasť bola počas bojov silne zničená a väčšina jej obyvateľov opustila svoje domovy.
„Ľudia sa presťahovali do centra mesta alebo úplne opustili krajinu. Odišlo dokonca aj rehoľné spoločenstvo, ktoré žilo pri tomto kostole. Mons. Georges Abou-Khazen, náš biskup, si prial, aby sme začali s rekonštrukciou kostola a malého komunitného centra, a tak motivovali ľudí k návratu,“ vysvetľuje misionár.
Stavebné práce sa začali v apríli 2018. Otec Hugo je s nimi spokojný: „Už sama rekonštrukcia budov je veľmi dôležitá – uprostred všetkých tých ruín predstavuje pre ľudí záblesk svetla. Začali sa sem vracať, a to nielen z iných častí mesta, ale aj z iných častí krajiny. V posledných dvoch rokoch sa vrátilo do Sýrie i niekoľko rodín z Libanonu.“
Osamelí seniori
Teraz po vojne najviac trpia starí a chorí ľudia. Sú zvyčajne ponechaní sami na seba, pretože ich príbuzní utiekli. Počas vojny totiž mnohé rodiny, v ktorých boli synovia, opustili mesto, aby sa vyhli ich povinnej vojenskej službe (hoci sa vojna vo väčšine častí Sýrie skončila, povinná vojenská služba stále trvá niekoľko rokov).
Misionári Inštitútu vteleného Slova sa usilujú zmierniť ťažkú situáciu starých a chorých ľudí: „Sú veľmi osamelí. Navštevujeme ich a zisťujeme, čo najviac potrebujú. Najčastejšie ide o lieky a plienky. Máme aj spoločnú kuchyňu, v ktorej istá skupina varí, a to tak, aby sme im mohli doniesť domov niečo na jedenie trikrát v týždni. Ďalšie tri dni v týždni sa potom varí pre ľudí, ktorí žijú alebo pracujú v tejto oblasti.“
Manželia Moufida a Mousa
Mnohí starší ľudia žijúci v tejto oblasti sú prijímateľmi pomoci. Príkladom sú Moufida Jalloufová a jej manžel Mousa. Do Aleppa prišli humanitárnym koridorom zo severu Sýrie, keďže v ich oblasti ešte zúria boje. Stali sa tak vyhnancami – utečencami vo vlastnej krajine, tzv. vnútornými vysídlencami. Moufida si spomína, ako ozbrojené islamistické skupiny vnikli do ich dediny: „Pripravili nás o živobytie, peniaze i dom. Keď sme išli von, museli sme nosiť oblečenie, ktoré nás zahaľovalo od hlavy po päty. Zakázali nám zvoniť na kostolnom zvone, ale my sme sa naďalej modlili.“
Počas krátkej návštevy ACN v ich dome v sprievode otca Huga sedí pri Moufide jej ťažko chorý, zdravotne postihnutý manžel. „Nemôžeme si dovoliť niektoré životne dôležité veci, ale Cirkev nám pomáha. Ďakujeme ACN, že podporuje farnosť Zvestovania Panne Márii a my tu môžeme naďalej žiť.“
Záväzok pomôcť
Argentínsky kňaz vidí v súčasnej pomoci veľkú úlohu: „Prví kresťania pochádzali z tohto regiónu – zo Sýrie, Palestíny, Jordánska, dnešného Izraela… Pomôcť kresťanom na Blízkom východe je podľa môjho názoru záväzok pre nás ako Cirkev. Nielen kvôli dôležitosti Svätej zeme, ale aj preto, že im vďačíme za to, že sme spoznali posolstvo evanjelia.“
„Vďaka Bohu, že môžeme pomáhať mnohým rodinám! Prosíme dobrodincov ACN, aby nezabúdali na nás a tunajšie komunity. Vďaka ich podpore môžeme naďalej prispievať kresťanskej komunite v Aleppe, v Sýrii na Blízkom východe. Každá podpora tu má veľkú hodnotu. Každý príspevok má význam pre týchto ľudí, ktorí stratili všetko, sú v núdzi a potrebujú pomoc, pretože sú osamelí a opustení.“
Foto: ACN
