Mlčky a zdvorilo stoja na horúcom slnku v rade pred zdravotníckym centrom Socio-Medical Intercommunity Dispensary v bejrútskej chudobnej štvrti Nabaa. Niektorí z nich sú už starší a žijú sami, iní majú rodiny, ktoré potrebujú uživiť. Všetci prekonali ostych a prišli požiadať o almužnu, aby mali aspoň niečo na jedenie.
Zdravotnícke centrum, ktoré od roku 1973 vedie Združenie ženských reholí, založili roku 1968 sestry františkánky a malo slúžiť núdznym. Keď sa však hospodárska situácia v Libanone zhoršila, od roku 2017 centrum rozšírilo lekársku a sociálnu starostlivosť pre ľudí v núdzi aj o výdaj teplých jedál – rozdávalo 250 obedov denne. V súčasnosti, keď sa Libanon blíži k hospodárskemu kolapsu, poskytuje až 1 200 jedál denne.
„Libanon sa nachádza v takej situácii, že stredná trieda schudobnela a chudobní sa stali ešte chudobnejšími,“ hovorí sestra Marie Justine el Ostaová z Kongregácie maronitských rehoľných sestier Svätej rodiny a riaditeľka zdravotníckeho centra.
„Je to katastrofa.“
Napriek narastajúcej biede rozdáva táto neveľká, energická 72-ročná rehoľníčka všetkým, ktorým slúži, vrúcne a povzbudivé úsmevy. „Moja sila pochádza jedine od Boha,“ hovorí. „Naším poslaním je stáť pri ľuďoch, pozdvihovať ich, rozdávať im pozitívne naladenie a nádej. Povedať im, že Boh je s nami a nastanú lepšie dni.“
Zároveň však pripúšťa: „Je pre mňa veľmi ťažké vidieť, že sa ľudia musia dožadovať i toho najmenšieho zo svojich práv – práva na jedlo. Majú potom pocit, že strácajú svoju dôstojnosť. Bolí ma, keď to vidím.“
Maguy, matka 4 detí vo veku od 7 do 16 rokov, začala pred niekoľkými týždňami navštevovať zdravotnícke centrum, aby dostávala teplé jedlo. „Nikdy by som si nebola pomyslela, že to niekedy spravím,“ hovorí o rozdeľovaní potravín. „No nastal okamih, keď som si povedala, že nechcem vidieť svoje deti umierať od hladu. Urobila by som pre ne všetko. Cítim sa tu vítaná – od sestier aj od ostatných. Nech ich Boh požehná za všetko, čo robia.“
Teplé jedlá sa pripravujú mimo zdravotníckeho centra. Ľudia si prinesú vlastné nádoby a stravu jedia doma. S ohľadom na preventívne opatrenia proti koronavírusu sa jedlo vydáva vonku pri vchode do strediska. Rozdeľovanie potravín neprerušil ani katastrofický výbuch, ktorý 4. augusta 2020 otriasol Bejrútom; zabil takmer 200 ľudí, ďalších 6 000 bolo zranených a viac ako 300 000 ostalo bez strechy nad hlavou.
Zdravotnícke centrum sa nachádza 4 km od miesta výbuchu a utrpelo značné škody, ktoré si vyžadujú opravy vo výške takmer 40 000 eur. Sestra Marie Justine je vďačná za to, že sa v ňom nikto nezranil, pretože v čase výbuchu bolo zatvorené. „V tejto krajine žijeme zo dňa na deň, nevieme, čo nám prinesie ďalší deň. Nedokážeme vidieť svetlo na konci tunela,“ vysvetľuje.
„Vždy hovorím, že Boh nám stále pomáha. Ďakujem mu za to, že nám posiela ľudí, ktorí nás podporujú.“ Má pritom na mysli pomoc, ktorá pochádza od pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Napriek úsiliu mnohých podľa jej slov „núdza narastá“.
Pravdepodobnosť hladomoru v Libanone je veľmi reálna. „Spejeme k nemu, pretože potraviny veľmi dražejú a ľudia nebudú mať dostatok peňazí na to, aby si mohli kúpiť niečo v supermarkete,“ varuje. „Potrebujeme zázrak.“
Podľa nedávno zverejnenej správy OSN žije dnes viac ako 55 % obyvateľov Libanonu v chudobe, čo je takmer dvakrát toľko ako pred rokom. Musia bojovať o to, aby uspokojili aspoň svoje základné potreby. Libanonská mena ani nie za rok stratila viac než 80 % svojej hodnoty, pričom ceny základných potravín sa zvýšili dvojnásobne, trojnásobne, či dokonca štvornásobne.
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi podporuje program rozdeľovania potravinových balíčkov pre ako 5 800 rodín, ktoré boli postihnuté výbuchom zo 4. augusta 2020 a ocitli sa v núdzi. Na časť distribúcie bude dohliadať sestra Marie Justine el Ostaová.
