Sestrička na motorke rozhýbala úrady a zastavila aj slony

Sestra Shobka Rani Talariová sa usmeje, keď nasadá na svoj nový moped. Zlé cesty, ktoré ju často zavedú aj do džungle, ju neodrádzajú od práce v misii Chhaygaon, nachádzajúcej sa v arcidiecéze Guwahati na chudobnom severovýchode Indie.

Stále je v pohybe, pretože je tzv. cestujúcou sestrou – rehoľníčkou, ktorá deň čo deň navštevuje ľudí v odľahlých dedinách. Tí jej pomoc naliehavo potrebujú. Mnohé z dedín sa nachádzajú na miestach, kde neexistuje lekárska starostlivosť ani elektrina a len sotva kto v nich vie čítať a písať. Chudoba je veľká, hygienické podmienky zlé a rodiny majú veľa problémov. Manželstvá sa tam neraz uzatvárajú v príliš mladom veku, deti sú ponechané samy na seba, zatiaľ čo rodičia sa starajú o obživu. Výživa nie je dobrá, úrodu na malých poliach ničia slony a iné zvieratá.

Sestra Shobka Rani navštevuje rodiny a zisťuje, či nejaký chorý nepotrebuje ošetrenie. Takto napríklad pomohla 10-ročnému Benediktovi Rabhovi, ktorý spadol zo stromu a musel byť prevezený do nemocnice. Rehoľníčka sa s ľuďmi rozpráva: dáva im cenné zdravotnícke rady, učí ich lepšie hospodáriť a presviedča rodičov, aby posielali svoje deti do školy, lebo iba tak získajú šancu na rozvoj a lepšie životné podmienky. Spolusestry z Kongregácie Dcér Božej prozreteľnosti prevádzkujú malý internát, aby aj deti zo vzdialených dedín mohli navštevovať školu.

Sama vedie dedinskú školu so 100 žiakmi. Mnohí rodičia však nerozumejú potrebe vzdelania, a preto je často nevyhnutné, aby ich o nej presviedčala. Sestra rovnako pracuje s 80 miestnymi ženami, ktoré vedie k tomu, aby podporovali iné ženy – učí ich pomáhať pri pôrode, starostlivosti o ženy počas tehotenstva, podpore pri výchove detí, vzdeláva ich ohľadom nebezpečenstva konzumácie alkoholu a tabaku.

V časoch pandémie koronavírusu je pomoc sestier potrebná viac ako kedykoľvek predtým. Sestra Lilly Urakadanová, predstavená kongregácie, informuje: „Pomohli sme 320 rodinám, ktoré boli vo veľkej núdzi.“ Okrem toho v svojej škole zriadili karanténne stredisko, kde môžu ubytovať ľudí, ktorí musia byť izolovaní, pretože trpia ochorením COVID-19, no nemôžu zostať v karanténe v svojich malých domoch. Ohrozili by tým viacerých ďalších členov rodiny, s ktorými žijú v obmedzenom priestore. India dnes celosvetovo patrí medzi krajiny, ktoré najviac postihla pandémia koronavírusu.

Sestra Shobka Rani je neraz v pohybe aj vo vzťahu k miestnym úradom, a to preto, aby „ich postavila na nohy a rozhýbala“. Podarilo sa jej napríklad zabezpečiť osvetlenie zo solárnej energie pre dedinu, do ktorej v noci viackrát vtrhli slony; odvtedy sa tieto zvieratá zdržiavajú v bezpečnej vzdialenosti. Podobne by sa mala roku 2021 dobudovať jedna zo zlých ciest – v tejto nerozvinutej, zaostalej oblasti to znamená veľký pokrok.

Na území, kde sestry pôsobia, je dôležitá predovšetkým pastorácia. Úzko spolupracujú s miestnym kňazom. Cirkev je tu ešte mladá – ľudia, ktorí patrili k rôznym pôvodným etnickým skupinám, prešli od tradičných kmeňových náboženstiev ku kresťanstvu. Ich horlivosť pre vieru je veľká a s nadšením sa zúčastňujú na cirkevnom živote. Na svojej ceste viery však potrebujú vedenie a prehlbovanie. V odľahlých dedinách, v ktorých sa nemôže sláviť Eucharistia každú nedeľu, sa veriaci stretávajú pri ruženci alebo iných modlitbách a pobožnostiach. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú katechéti, ktorí vieru ohlasujú i posilňujú. Sestry sú zodpovedné aj za ich vzdelávanie a ďalší rast.

Bez dopravného prostriedku je práca cestujúcej sestry veľmi namáhavá. Vďaka pomoci nadácie ACN, ktorá kongregácii venovala 930 €, mohli konečne sestre Shobke Rani zaobstarať vlastný moped. „Odkedy ho má, dokázala počet návštev v dedinách zdvojnásobiť,“ teší sa sestra predstavená. „Sme nesmierne vďační za vašu veľkorysú pomoc. Uisťujeme vás i všetkých dobrodincov, že sa za vás modlíme. Modlite sa, prosím, aj vy za nás, aby sme mohli vždy s veľkou horlivosťou ohlasovať Božie kráľovstvo prostredníctvom našich slov a skutkov.“