Líder najväčšej gréckokatolíckej cirkvi na svete vyzval na ukončenie „modloslužby násilia“ na Ukrajine. Kresťania majú podľa neho v krajine kľúčovú úlohu v presadzovaní mieru a solidarity. Jeho Blaženosť vladyka Svjatoslav Ševčuk to povedal na tlačovej konferencii, ktorú v piatok usporiadala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Ľudia sú už z takmer osemročnej hybridnej vojny vyčerpaní – militantné akcie, propaganda, politický tlak a zvyšovanie cien tovarov a služieb z Ruska sužujú obyvateľstvo na všetkých úrovniach. Vladyku o to viac mrzí, že vôľa vyhnúť sa eskalácii vojenského konfliktu sa v regióne často zamieňa so zbabelosťou: „Ak sa snažíte nadviazať dialóg, ste považovaný za slabocha. Kultúrne, nábožensky, politicky sa musíme postaviť proti používaniu násilia ako nástroja.“

Poukázal však na prieskum Nadácie Konrada Adenauera, podľa ktorej sú najdôveryhodnejšími inštitúciami v krajine práve cirkvi (dôveruje im až 60% obyvateľstva). Napriek negatívnej politickej propagande sú podľa neho cirkevné spoločenstvá jednotné a to najmä v posolstve solidarity a mieru pre Ukrajinu.

Pápež František má tiež veľkú dôveru obyvateľov, hoci len 11% sa hlási ku katolíckej viere. Ševčuk to vníma ako príležitosť na efektívnu medzinárodnú spoluprácu a presadzovanie mierového riešenia. Potvrdil, že katolíci v Rusku aj Bielorusku tiež vyjadrujú Ukrajine podporu a medzi veriacimi v týchto krajinách panuje priateľstvo a spolupatričnosť.

Vladyka tiež vyjadril dojatie nad veľkou účasťou na online tlačovej konferencii, ktorej sa zúčastnila takmer stovka kresťanov z celého sveta: „Ďakujem vám, že sa o nás tak veľmi zaujímate! Je naozaj povznášajúce vidieť toľko priateľských tvárí, ktorým záleží na našej situácii.”

Naše posolstvo je jasné a presahuje záujmy štátov

Cirkev podľa vladyku dáva ľuďom priestor nachádzať odpovede na otázky, ktorým sa v tejto náročnej situácii nemožno vyhnúť. Obyvatelia sa zaoberajú témami sebaobrany a násilia, odpustenia, lojálnosti i samotnej viery. Kresťanstvo im pomáha odpovedať na morálne dilemy, no ponúka i stabilitu a nádej pre ľudský život. Dôležitá je práve táto úloha Cirkvi ako tej, ktorá vždy ponúka pomoc, prijatie a útechu.

„Vlády sa zaujímajú iba o svoju pozíciu a prosperitu svojich štátov. My ako kresťania však máme väčšiu misiu – ide nám o bratstvo a mier na celom svete. Aj Ježiš v záhrade vyzval Petra, aby zahodil meč. Kresťan nemôže nikdy chcieť vojnu. Takže keď sa modlíme za mier, modlíme sa najmä za obrátenie sŕdc tých, ktorí túžia po vojne a násilí,” vysvetľuje apoštolský nuncius na Ukrajine, arcibiskup Visvaldas Kulbokas, ktorý tiež prijal pozvanie na konferenciu.

Modlitba za mier, ku ktorej vyzval aj pápež František, je aj podľa Ševčuka najdôležitejším kľúčom k riešeniu situácie: „Našou prvou odpoveďou (na tento konflikt) je modlitba. Každý deň o ôsmej večer ukrajinského času – teda o siedmej stredoeurópskeho času – ukrajinskí katolíci odložia akúkoľvek činnosť a spoločne sa modlia ruženec. Ak je to možné, pripojte sa k nám v tejto modlitbe za mier na Ukrajine,“ pozýva vladyka.

Cirkev na Ukrajine ľudí neopustí

Okrem hroziacej vojny sa Ukrajinci musia vysporiadať aj so zlyhávajúcim hospodárstvom a energetickou krízou, ktorá sa dotýka celej spoločnosti vrátane kňazov a rehoľníkov. Cirkev chce pomôcť ľuďom nájsť alternatívne spôsoby vykurovania domov, aby neboli natoľko závislí od ruského plynu. Riešenia sú však finančne náročné.

Najviac postihnutí sú tí, ktorí žijú vo východnej časti krajiny, kde vojenský konflikt už nie je hrozbou, ale osemročnou realitou. „Chcel som navštíviť Doneck a Luhansk, ale povedali mi, že by to mohlo byť zneužité na propagandu alebo by to mohlo byť vnímané ako provokácia. Nateraz som návštevu odložil. Veľmi ma to trápi, pretože veriaci sú tam úplne izolovaní,“ hovorí arcibiskup Kulbokas. V tejto oblasti dnes už žijú najmä seniori, ktorým nie je dovolené ani prevziať si finančné príspevky za hranicou regiónu. Pomáha im najmä Charita a ďalšie mimovládne organizácie, vrátane ACN.

Ševčuk tiež upozorňuje, že informačná vojna a zastrašovanie obyvateľstva tu spôsobuje veľkú psychickú vyčerpanosť, strach a úzkosť. Ľudia tu podľa neho žijú v neustálom napätí, čo má za následok aj veľký odliv obyvateľstva. „Aj keď mnohí veriaci emigrovali, počet prítomných na nedeľných bohoslužbách sa nezmenšil. Možnosť mať pri sebe kňazov je pre nich životne dôležité. Kňazi, ktorí tam zostali s ľuďmi, sú hrdinami našich čias. Nebudú utekať. Zostaneme s našimi ľuďmi, ako sme zostali aj na Kryme,“ dodáva.

Výkonný prezident nadácie ACN Thomas Heine-Geldern ukončil tlačovú konferenciu prísľubom, že ACN bude pokračovať v poskytovaní pomoci Cirkvi na Ukrajine. „Budeme naďalej podporovať tých, ktorí zostanú pri svojich veriacich,“ povedal.

Nadácia ACN začala podporu ukrajinským kresťanom v exile v roku 1953. Po právnej obnove Cirkvi v roku 1990 a po rokoch prenasledovania bola pomoc ACN kľúčová pri obnove života Cirkvi v krajine. ACN má v súčasnosti veľa projektov na Ukrajine. Organizácia okrem údržby a obnovy seminárov, kostolov a kláštorov podporuje formáciu približne 900 seminaristov oboch obradov, latinského aj východného. Osobitná podpora je poskytovaná aj rehoľníkom, ktorí pomáhajú chudobným a núdznym priamo na mieste, a to materiálnou, finančnou a duchovnou formou.

Ilustračná fotografia: ACN