17.-19. novembra privítame na Slovensku vzácneho hosťa. Mons. Jules Boutros z Libanonu navštívi našu krajinu pri príležitosti Červenej stredy. Mons. Boutros je najmladším biskupom na svete. V rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi hovoril o výzvach, ktorým čelia sýrski katolícki kresťania v Libanone, Sýrii a Iraku, ako i o sklamaní z politickej situácie v Libanone.
Mohli by ste nám povedať niečo o sýrskej katolíckej komunite v Libanone?
Čo sa týka počtu, je naša cirkev jednou z najmenších na svete. Je to však stará cirkev – bola založená roku 1782 v Libanone. Odvtedy v krajine žijú sýrske katolícke rodiny; väčšina komunity sem prišla roku 1915 po strašnej genocíde v Turecku. V súčasnosti tvorí cirkev okolo 4 000 sýrskych katolíckych rodín, ktoré žijú predovšetkým v Bejrúte a jeho okolí. Je nás tu asi 16 000 veriacich z približne 140 000 na celom svete.
Libanon má politický systém založený na konfesionálnom pomernom zastúpení. Pociťuje sýrska katolícka komunita, že je v ňom zastúpená?
Reálne ani nie. Nie sme zastúpení v parlamente, sýrski katolíci – či už muži, alebo ženy – nemajú možnosť zastávať najvyššie pozície na ministerstvách či vo vláde. Keď naši starí rodičia prišli do Libanonu, naši patriarchovia ich nabádali, aby sa viac zapájali do podnikania a obchodu než do politiky. V politike sme preto vždy boli málo prítomní.
Máte ako biskup zodpovedný za prácu s mládežou záujem podporovať medzi ňou práve túto oblasť?
V posledných voľbách po prvýkrát kandidovali traja mladí z našej komunity. Jedna kandidátka, Cynthia Zarazirová, bola aj zvolená. Je to pre nás nová skúsenosť. Nabádame našich mladých, aby sa angažovali v politike, pretože sme zodpovední za krajinu nielen duchovne, ale i politicky. Keď chceme hovoriť o práve a spravodlivosti, diskriminácii, mieri a rozvoji, musíme sa angažovať aj v politike. Dnes už nezastávame názor ctihodných patriarchov, že by sme sa mali starať radšej o obchod.
Zdá sa, že súčasťou problémov v Libanone je neschopnosť zostaviť funkčnú vládu. Nedávno ste mali voľby. Dúfate, že sa niečo zmení?
Verím v silnú vôľu libanonského ľudu. Čo sa týka politiky, moja nádej, že sa niečo zmení, je slabšia. Po výbuchu v bejrútskom prístave som na dlhší čas stratil akúkoľvek nádej. Pochádzam z tejto časti Bejrútu a ťažko mi padlo, čo som počul a videl: moje hlavné mesto, moja krajina, moje rodné mesto boli úplne zničené. Z blízkych priateľov v Libanone nezostal nikto, po výbuchu všetci odišli.
V mojom srdci výbuch zničil nádej, ktorú som vkladal do vlády a politikov. No našiel som si dôvod, prečo zostať v Libanone a neodísť do zahraničia: zajtra budú veci lepšie. Budú vychádzať z hlasu ľudu, od všetkých ľudí, pretože chceme žiť a milujeme svoju krajinu. Je to tak napriek všetkému zlému, čo každý deň prežívame. Takže čo sa tohto týka, áno, mám nádej.
Isaac Jules Peter Georges Boutros je sýrsky katolícky kuriálny biskup patriarchátu v Antiochii so sídlom v Libanone. Narodil sa 28. decembra 1982 v Bejrúte.
Jules Boutros študoval filozofiu na Univerzite Ducha Svätého v Kasliku a teológiu na Pápežskej univerzite Urbaniana v Ríme. Po ďalšej špecializácii v oblasti sociálnej komunikácie získal doktorát z pastorálnej teológie na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme. Sviatosť kňazstva prijal 9. júna 2007.
Po kňazskej vysviacke pôsobil na rôznych pozíciách v pastorácii mládeže a ako vyučujúci na univerzitách. Od roku 2019 bol rektorom patriarchálneho seminára.
Pápež František 12. mája 2022 potvrdil jeho zvolenie synodou Sýrskej katolíckej cirkvi za kuriálneho biskupa patriarchátu v Antiochii a vymenoval ho za titulárneho biskupa Amida dei Siri. V čase svojho vymenovania bol najmladším katolíckym biskupom na svete. Patriarcha Ignatius Joseph III. Younan ho vysvätil za biskupa 18. júna 2022 v sýrskom katolíckom kostole Panny Márie Vysloboditeľky v Harisse.
Okrem arabčiny ovláda aj francúzštinu, taliančinu a angličtinu.
Väčšina sýrskych katolíckych kresťanov na Blízkom východe žije v Iraku a Sýrii. Aký je teraz ich život?
Väčšina našich mladých sa usiluje opustiť Irak aj Sýriu. V Iraku nechcú zostať, pretože stratili dôveru vo vládu a zažili veľa prenasledovania. Veď len za jednu noc muselo opustiť Ninivskú planinu vyše 60 000 kresťanov! Celkovo muselo do Kurdistanu utiecť vyše 120 000 kresťanov. Odtiaľ sa potom presunuli na západ. Hoci sa ich naspäť vrátilo pomerne veľa, čo je dobré znamenie, lebo v tejto časti Blízkeho východu máme svoju úlohu, mnohé rodiny sa naďalej pokúšajú opustiť Irak. V Sýrii je to horšie, vojnová situácia tam stále nie je ukončená. Vojenská služba je pre mladých mužov najväčším problémom: trvá 9 – 10 rokov. Ak sa z nej vrátia domov živí, začínajú od nuly. Platí to v celej Sýrii.
V oblasti kontrolovanej Kurdmi je situácia ešte horšia. Mladí muži musia slúžiť v kurdskej a následne aj v sýrskej armáde. Z tohto dôvodu je v Sýrii tak málo mladých mužov. Všetci krajinu opúšťajú. Ak totiž strávia v zahraničí 5 rokov a zaplatia 8 000 dolárov, môžu sa vrátiť a už nemusia absolvovať vojenskú službu. Strácame celú jednu generáciu.
ACN podporuje kresťanov vo všetkých spomínaných krajinách. Máte pre jej dobrodincov nejaké posolstvo?
V prvom rade im patrí veľká vďaka. Ďakujeme, že nám pomáhate! Všetci sme jedna rodina, jedno Kristovo telo. A chcem povedať, že aj my môžeme niečo dať cirkvám, ktoré sa majú lepšie – môžeme sa s nimi podeliť o bohatstvo, ktoré sme dostali, o poklady, ktoré sa nachádzajú v našej kultúre, o naše duchovné dedičstvo a odkaz. Môžeme sa s nimi podeliť aj o zrelosť, ktorú sme získali v každodennom spolunažívaní s moslimami a drúzami, stojac zoči-voči vojne, smrti, nestabilite a rôznym prenasledovaniam.
Rozhovor viedol Filipe d’Avillez, ACN
Foto: ACN
