Valné zhromaždenie OSN v roku 2019 vyhlásilo 22. august za Medzinárodný deň pamiatky obetí násilia spáchaného na základe náboženstva alebo viery. Podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú pripravila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi a zverejnila ju v apríli 2021, sa situácia v posledných dvoch rokoch v sledovanej oblasti zhoršila. Nadácia je veľmi znepokojená z pretrvávajúcich nábožensky motivovaných útokov, násilia a prenasledovania v 26 krajinách sveta.
Náboženské menšiny v Pakistane sú vystavené tlaku z troch strán: zo strany štátu, islamistických extrémistických skupín a etnicko-náboženskej nadradenosti, všeobecne rozšírenej v miestnej populácii.
Otec Emmanuel Yousaf, riaditeľ Katolíckej komisie pre spravodlivosť a mier (Catholic Commission for Justice and Peace – CCJP), vysvetľuje situáciu obetí, ako aj význam medzinárodných opatrení, napríklad uznesenia Európskeho parlamentu o pakistanskom zákone o rúhaní z 29. apríla 2021.
Koľko obvinení z rúhania evidujete ako otvorené prípady, teda tie, ktoré aktuálne obhajuje Katolícka komisia pre spravodlivosť a mier (CCJP)?
V súčasnosti spracúvame 12 prípadov osôb obvinených z rúhania: 9 z Pandžábu a 3 z provincie Sindh; 11 sú kresťania a 1 je hinduista.
Tieto prípady sú nielen hroznou drámou pre obete, ale aj pre ich rodiny. Mohli by ste vysvetliť, aké dôsledky majú falošné obvinenia? Predpokladám, že na Západe si to ani nevieme predstaviť.
Ak je osoba nespravodlivo obvinená, nezasiahne to len ju alebo jej rodinu, ale i celú oblasť, v ktorej žije. Neraz sú napadnuté alebo vypálené domy, v ktorých obete a ich rodiny bývajú, aj kostoly. Napríklad v Shanti Nagar bola napadnutá celá kresťanská dedina, pretože v nej bola falošne obvinená jedna osoba – Baba Raji. V Gojre, meste neďaleko Faisalabadu, bolo za živa upálených 7 ľudí. Joseph Colony, dedinu na okraji mesta Lahore, napadol dav a podpálil vyše 150 domov vrátane domu Sawana Masiho, nespravodlivo obvineného pomocného robotníka. Existuje mnoho ďalších prípadov, sme ich svedkami. A treba ešte povedať, že obvinený človek sa po oslobodení spod obžaloby nemôže vrátiť do oblasti či mesta, kde predtým býval. Život obetí je totiž navždy v ohrození – mnohé už boli zabité.
Koncom apríla 2021 prijal Európsky parlament uznesenie o pakistanskom zákone o rúhaní. Aké dôležité je toto uznesenie pre náboženské menšiny v krajine? Je dôležité aj pre kresťanov?
Uznesenie je významné už samo osebe a považujeme ho za veľmi dôležité s ohľadom na dodržiavanie práv náboženských menšín v Pakistane, zvlášť kresťanského spoločenstva. Ako ukazujú údaje, obvinenia z rúhania sa v 52 % prípadov týkajú náboženských menšín, z toho 14,5 % je prípadov týkajúcich sa kresťanov. Kresťanská komunita však v krajine predstavuje menej ako 2 % obyvateľstva, a preto je vo výsledku toto číslo vysoké. Uznesenie je tiež zásadné pre spojitosť s inými ustanoveniami (5, 6, 7, 14, 16 a 18), ktoré sú uvedené vo vyhlásení, pretože priamo súvisia s náboženskou slobodou a súdnym i právnym systémom pakistanských provincií.
V uznesení sa konštatuje, že počet obvinení z rúhania sa v Pakistane v minulom roku alarmujúco zvýšil. Zhoduje sa to s Vašimi skúsenosťami riaditeľa Katolíckej komisie pre spravodlivosť a mier (CCJP)?
Áno, na základe skúseností so zaznamenanými údajmi o prípadoch rúhania od roku 1987 sme v posledných rokoch pozorovali alarmujúce zvýšenie prípadov obvinení z rúhania, a to najmä v dôsledku rastúceho používania sociálnych sietí, ako sú Facebook, Twitter alebo WhatsApp.
Aké sú podľa Vás príčiny tohto nárastu?
Počas pandémie sme zažili nárast počtu prípadov obvinenia z rúhania a prokurátori skonštatovali, že sa sťažilo zisťovanie stavu veci; súdne vyšetrovania aj súdne pojednávania sa odkladali. Ďalšou znepokojivou skutočnosťou je, že v minulosti sa väčšina prípadov vyskytovala vo vidieckych oblastiach: jeden človek obvinil druhého z rúhania, aby si s ním vyrovnal osobné účty, prípadne nadobudol jeho pôdu či majetok. V súčasnosti je však zaznamenaný nárast v mestských oblastiach, v ktorých sú registrované prípady namierené proti vzdelaným občanom, ako sú študenti, zdravotné sestry, lekári a mnohé iné profesijné skupiny. Práve toto je znepokojujúce. Naznačuje to, že náboženská radikalizácia je na vzostupe a väčšina chce ešte rozhodnejšie nútiť menšinu konvertovať alebo pripojiť ju k svojej ideológii – ak to ľudia odmietajú, sú falošne obvinení z rúhania.
Hovorca Ministerstva zahraničných vecí Pakistanu Zahid Chaudhri v reakcii na uznesenie Európskej únie o menšinách v tejto krajine vyhlásil: „Diskurz v Európskom parlamente odzrkadľuje nedostatok porozumenia kontextu zákona o rúhaní a s tým súvisiacu náboženskú citlivosť v Pakistane i širšie v moslimskom svete.“ Aký je Váš názor? Na čo sa vzťahuje formulácia „kontext zákona o rúhaní“?
V Pakistane ako krajine s 96,47 % moslimskou väčšinou prevažuje názor, že zákon o rúhaní nie je vytvorený ľuďmi, ale je božský. Nemal by sa preto meniť a do úvahy neprichádza ani jeho zrušenie. Zahid Chaudhri má do určitej miery pravdu: v posledných desiatich rokoch sa spoločnosť celkovo nábožensky radikalizovala, takže dnes je takmer nemožné požadovať zrušenie tohto zákona. CCJP ako organizácia pakistanskú vládu opakovane žiadala, aby zabránila zneužívaniu zákona o rúhaní, a sformulovala svoje odporúčania. Nežiadala zrušenie zákona, ale isté procesné zmeny, resp. doplnenie zákona. Zahid Chaudhri v stanovisku ministerstva hovorí o kontexte viery majoritnej spoločnosti, teda viery v Korán, Alaha, proroka Mohameda a skutočnosť, že islam je náboženstvom nadradeným nad ostatné. V dôsledku jednostranného vzdelávacieho systému a učebných osnov, ako i prostredníctvom úradov a sociálnej štruktúry sa v krajine v uplynulých rokoch posilnilo ideologické presvedčenie, že je v nej miesto iba pre islam.
Vy sa veľmi zasadzujete za práva menšín. Podľa ústavy majú právo na rovnakú ochranu ako moslimovia, no aké sú reálne skúsenosti? Dávajú súdne pojednávania a správne konania menšinám skutočne rovnaké šance a možnosti?
Áno, komisia CCJP od roku 1987 obhajuje práva menšín. Pozdvihujeme svoj hlas, aby Pakistan dodržiaval články 9, 20, 25 a 36 ústavy štátu. Aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa v článku 18 hovorí o práve na ochranu, náboženskú slobodu a rovnaké práva pre náboženské menšiny. Hoci Pakistan oficiálne uvádza, že dodržiava medzinárodné právo, zo skúsenosti viem, že sú menšinám ich zákonom garantované práva upierané. Práva náboženských menšín nie sú v Pakistane chránené a táto situácia pretrváva. Napríklad podľa článku 41 ústavy musí byť prezident Pakistanu moslim. Ide síce „iba“ o jeden z najvyšších úradov v krajine, ale jeho vplyv na všetky prestížne a strategické pozície v ostatných rezortoch je zreteľný. V dôsledku toho bývajú príslušníci menšín zriedkavo obsadzovaní do mocenských pozícií, či už v súdnictve, ozbrojených silách, alebo štátnej správe do určitého stupňa.
Takže uznesenie Európskeho parlamentu je dôležité, ale je len prvým krokom, pretože ide o odporúčanie pre členské štáty Európskej únie. Čo očakávate od medzinárodného spoločenstva?
Pokladáme toto uznesenie za dôležité. Medzinárodné spoločenstvo by sme chceli požiadať, aby pôsobilo na pakistanskú vládu a vyvinulo tlak, aby zabezpečila ochranu náboženských menšín. Okrem toho ho naliehavo vyzývame, aby pomohlo Pakistanu pri podpore tolerancie formou vzdelávania v súdnictve a polícii. Potrebné sú aj reformy, ktoré vytvoria stabilné ekonomické podmienky. V hospodársky silnejšej spoločnosti, v ktorej sa so všetkými zaobchádza rovnako, sa totiž problémy tohto druhu, o akých bola reč, vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.
