Mnohí kresťania žijúci v Sudáne utiekli z krajiny, najmä z miest, ktoré sa zmietajú vo víre násilia. Pre ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi opísal situáciu páter Jorge Carlos Naranjo, ktorý v Sudáne pôsobí už roky.
Práve v dňoch keď prišiel na dovolenku do Španielska, ktorú vo svojej domovine trávi každé dva roky, vypukla v Sudáne občianska vojna. Sily rýchlej podpory (RSF), lojálne viceprezidentovi, zaútočili na kľúčové vládne štruktúry a konfrontovali sa s armádou, ktorá podlieha prezidentovi.
Z územia hlavného mesta a ďalších kľúčových miest sa veľmi rýchlo stali vojnové zóny.
Tvárou v tvár tejto situácii sa väčšina katolíckych misionárov rozhodla zostať, aby podporila svojich veriacich. Podľa správ pátra Naranja mnohí kresťania odvtedy utiekli do bezpečnejších oblastí, vrátane Juhosudáncov, ktorí tvoria prevažnú časť katolíckej populácie v Sudáne a vo veľkom počte sa vrátili do Južného Sudánu.
„Najviac miestnych sudánskych kresťanov pochádza z pohoria Nuba. Niektorí z nich sa vrátili do hôr, iní zostali v El Obeide, podobne aj niektorí, ktorí boli v Chartúme. Veľkú komunitu Núbijcov máme aj v Port Sudáne, kde je pokoj,“ hovorí páter Naranjo.
V Sudáne žije aj veľká komunita koptských pravoslávnych kresťanov. Hoci majú korene v Egypte, ich komunity žijú v Sudáne už stáročia a ich členovia sú plnoprávnymi sudánskymi občanmi.
„Niektoré kostoly boli napadnuté RSF, vrátane koptskej katedrály v Chartúme, ktorú obsadili a premenili na veliteľské centrum. Napadnutá a vyrabovaná bola aj koptská katedrála v Omdurmáne. Odcudzili viacero áut, vyhrážali sa biskupovi a jednému z kňazov a snažili sa oboch prinútiť konvertovať na islam. Mnohí pracovníci koptskej cirkvi boli tiež vyzvaní, aby konvertovali, ale všetci odmietli. Kopti žijú v Sudáne už stáročia, ale zvyčajne sa sobášia len v rámci svojej komunity, takže ich pleť je svetlejšia ako pleť väčšiny Sudáncov. Vojaci RSF ich urážali a hovorili im, že preto nie sú praví Sudánci.“
„Vojaci RSF zaútočili aj na katedrálu Všetkých svätých sudánskej episkopálnej cirkvi v Chartúme. Biskupa odohnali a vyrabovali aj niektoré naše kostoly,“ hovorí misionár a dodáva: „Je tu veľa etiópskych a eritrejských utečencov. Niektorí z nich sa presťahovali do miest bližšie k hraniciam svojich krajín; tieto mestá sú teraz pod veľkým tlakom kvôli vysokému počtu utečencov a potreba pomoci je tam veľká. Niektorí Etiópčania sa vrátili domov, ale pre ostatných je to ťažké. Pre Eritrejčanov je to ešte ťažšie, pretože sa nemôžu vrátiť do Eritrey a Egypt pre nich uzavrel svoje hranice.“
Veľká núdza a spaľujúce horúčavy
Všetci, ktorí zostali v konfliktných oblastiach, či už sú kresťania alebo nie, čelia obrovským ťažkostiam, hovorí páter Naranjo. Trápi ich nedostatok potravín, pitnej vody a elektriny, čo mimoriadne sťažuje život v letných horúčavách v Sudáne. Vojaci RSF často obsadzujú domy obyvateľov a pri zrážkach zahynulo mnoho civilistov.
Medzinárodné organizácie získali prístup k postihnutým ľuďom len s veľkými ťažkosťami, ale niektoré skupiny na mieste pomáhajú. „Tí, ktorí sú teraz na mieste a snažia sa robiť, čo je v ich silách, sú ‚výbory odboja‘. Sú organizačne rozdelené podľa okresov a boli hlavnými aktérmi revolúcie. To z nich robí aj terče, ale sú to tí, ktorí sú najbližšie k ľuďom.“
Konflikt sťažuje nadácii ACN kontakt so sudánskymi projektovými partnermi, no nadácia naďalej robí všetko pre to, aby podporila kresťanské komunity v krajine a informovala ľudí o tamojšej situácii – aby sa z konfliktu nestala ďalšia zabudnutá vojna v Afrike.
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
