Krátko po skončení strašnej občianskej vojny v Libanone navštívil krajinu jeden kardinál a požiadal o stretnutie s členkami ženských kongregácií, spomína sestra Helen Mary Haighová, anglická rehoľníčka z Kongregácie sestier Ježiša a Márie, ktorá v tom čase pôsobila v krajine a má k Libanonu a Sýrii blízko už viac ako 30 rokov.

„Povedal nám, že my môžeme ísť kamkoľvek, že sme schopné ísť aj na temné miesta v rodinách, kam iní nemôžu, jednoducho preto, že sme ženy a sestry. To sa potvrdzuje v Libanone, ale aj v Sýrii. Ženy môžu ísť tam, kam iní nemôžu, a sestry môžu ísť aj na temnejšie alebo nebezpečnejšie miesta, pretože nie sme pre nikoho hrozbou. Žiaľ, práve tieto temné situácie si vyžadujú našu službu,“ hovorí počas online konferencie s členmi pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Tragická situácia v Libanone s jeho zdrvujúcou finančnou krízou a v Sýrii, kde rovnako zlá kríza znásobila chudobu vyplývajúcu z 12 rokov trvajúcej občianskej vojny, priniesla rehoľným sestrám Ježiša a Márie množstvo výziev a náročnej práce. 

Rozklad rodín a neudržateľná situácia

Sestra Annie Demerjianová, ktorá je súčasťou tej istej kongregácie, trávi svoj čas medzi rodnou Sýriou a Libanonom a je v priamom kontakte so stovkami rodín, ktoré prijímajú podporu poskytovanú okrem iného aj nadáciou ACN.

Vysvetľuje, že rodiny sa pod sociálnym a ekonomickým tlakom rozpadajú a spomína aj na nedávnu epizódu, ktorá poukazuje na zúfalstvo, ktoré mnohí pociťujú: „Dochádza k veľkému zneužívaniu rôzneho druhu, ktoré je zamerané na deti a ženy. Narastá počet rozvodov a samovrážd. Len pred dvoma týždňami sme počuli o žene, ktorá sa pokúsila hodiť z mosta, pretože nemala ako uživiť svoje deti. Ľudia ju prehovorili, ale na ako dlho? Potrebujeme riešenie. Toto nemôžu vyriešiť dvaja alebo traja ľudia.“

„Kedysi sme našli žobrať desať detí, teraz ich vidíme stovky. Pred vojnou sme to nevideli. Existuje veľa organizácií, ktoré pomáhajú ženám, ale potreby sú veľké. Ja pomáham 100 alebo 200 ženám, ale čo tie ostatné?“, pýta sa sestra Annie.  

V súvislosti s finančnou krízou v Libanone mnohí muži emigrovali, aby sa pokúsili nájsť si prácu v zahraničí, a v Sýrii mnohí utiekli, aby sa vyhli povolaniu do armády. To vystavilo ženy väčším ťažkostiam, ale zároveň sa im otvorili možnosti zastávať vedúce úlohy, ktoré boli predtým vyhradené pre mužov. „Teraz sme úplne závislí od práce žien. Musíme ženám pomáhať, aby dokázali riskovať a byť funkčnými členmi spoločnosti. Musia vystúpiť a plniť túto úlohu,“ hovorí sestra Annie.

 

Sestra Annie s kresťanskou ženou vo fabrike na výrobky z bavlny, Sýria. Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

„Prosím, nenechajte Libanon padnúť“

Sestra Annie aj sestra Helena Mária zažili roky vojny a ničenia v krajinách Blízkeho východu, ale podľa niektorých to nikdy nebolo horšie. „Mnohí ľudia hovoria, že by sa chceli vrátiť do čias vojny, vtedy sme mali aspoň čo jesť a nakŕmiť deti. V dôsledku hospodárskej krízy žije v Sýrii 85 % obyvateľov pod hranicou chudoby. Plat jednej rodiny nestačí na týždeň, ceny stále rastú, mnohí ľudia sú naozaj hladní,“ hovorí sestra Annie a ponúka príklad rodiny, ktorú rehoľné sestry podporujú:

„Pomáhame rodine s tromi deťmi, manžel má kvôli vojne psychické problémy a kvôli liekom prespí celý deň. Pomáhame jedlom a peniazmi na nájom, ale nestačí to. Dieťa ochorelo kvôli podvýžive a v chladničke nemajú nič, sú odkázaní na to, čo dostanú. A to je len jedna rodina, my pomáhame stovkám takýchto rodín.“ 

Stále je tu nádej

Napriek ťažkej situácii obe mníšky odhodlane hovoria o nádeji. 

Nádej je už v samotnom názve jedného z projektov, ktoré mníšky v Sýrii podporujú okrem iného aj s pomocou nadácie ACN. Centrum nádeje založili dvaja bohatí muži, ktorí mohli z krajiny odísť, ale radšej zostali a pomáhali iným. „Začali otvárať malé priestory pre univerzitných študentov, aby mohli prísť študovať. Myšlienka sa rozvinula a stala sa spôsobom, ako sa snažiť pomôcť rodinám ako celku. Mnohé rodiny nechcú byť závislé od pomoci, chcú pracovať.“

„Tieto centrá už pomohli 750 rodinám získať novú prácu a tisíce rodín dostávajú pomoc,“ hovorí sestra Annie, ktorá dúfa, že tento projekt sa čoskoro podarí zaviesť aj v Libanone.

Nádej je tiež to, čo dodáva aj nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi s každým jedným darom, ale predovšetkým prostredníctvom modlitby, zdôrazňuje sestra Annie. „Duchovná podpora je dôležitejšia ako materiálna. Pokračujte v modlitbách za nás, aby sme nestrácali nádej a aby naši ľudia nestrácali nádej. Chceme, aby kresťania zostali v tejto svätej krajine. Modlím sa za každého z vás, mnohokrát obetujeme omšu za vás a dobrodincov.“

Sestra Helena Mária, ktorá hovorí v mene mníšok v Libanone, súhlasí. „Libanon bol pre kresťanov vždy majákom na Blízkom východe. Prosím, nech Libanon svieti aj naďalej. Robí tak vďaka organizáciám ako je aj ACN, ktoré naďalej veria v kresťanov na Blízkom východe a naďalej ich podporujú.“

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v súčasnosti podporuje desiatky projektov v Sýrii aj v Libanone v rôznych oblastiach, vrátane priameho poskytovania finančnej a materiálnej pomoci rodinám, pomoci katolíckym školám, výstavby a rekonštrukcie infraštruktúry a mnohých ďalších. V roku 2021 organizácia len v Libanone podporila 79 projektov sumou viac ako 5 miliónov eur. V Sýrii ACN v roku 2021 realizovala 118 projektov a za posledných desať rokov krajina získala pomoc vo výške takmer 50 miliónov eur.

 

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi