Krajinu zasiahol vážny ekonomický kolaps. Prvý raz od prvej svetovej vojny zažívajú Libanončania hlad. Rozsiahlo vypadávajú základné komodity ako elektrina, plyn či lieky. Viaceré nemocnice sú nútené ukončiť svoju činnosť – v ohrození sú tak životy pacientov. Podobne sú na tom aj školy a ďalšie inštitúcie.

Po jedenástich rokoch od vypuknutia vojny, ktorá si vyžiadala státisíce obetí na životoch, milióny ľudí pripravila o strechu nad hlavou a zničila mnohé mestá, sa Sýria prepadá do čoraz hlbšej ekonomickej a sociálnej krízy.

90 % obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Mesačná mzda neraz neprevyšuje 100 000 sýrskych libier, teda približne 30 dolárov. Sýrčania opúšťajú krajinu.

Ceny sústavne rastú. Ľudí netrápi len nedostatok jedla, ale aj výpadky v zásobovaní liekmi a takmer nedostupná zdravotná starostlivosť. Najhoršie sú na tom vnútorne vysídlené osoby, pretože o sociálnych dávkach sa v tejto krajine prakticky nedá hovoriť. Nebyť angažovanosti Cirkvi, sýrski kresťania by boli ako ovce bez pastiera – zmietali by sa v chaose a neistote.