Útok na kresťanov v diecéze Dori v nedeľu 25. februára 2024 bol len jedným zo série teroristických útokov v Burkine Faso. Cirkev tu čelí prenasledovaniu a odpovedá naň láskou a nádejou.

Keď sa Mons. Justin Kientega stal v roku 2010 biskupom v Ouahigouya na severozápade Burkiny Faso, mohol bez problémov cestovať na hranice s Mali. Od roku 2015 sa však všetko zmenilo; teraz sú niektoré časti jeho diecézy uzavreté kvôli aktivitám teroristických skupín, ktoré chcú obyvateľom vnútiť radikálny islam.

“Teroristi prichádzajú na motorkách do dedín, zhromažďujú ľudí a zakazujú im chodiť do školy a podriaďovať sa verejnej správe. Mužom prikazujú, aby si nechali narásť bradu, a ženám, aby nosili moslimský závoj. Niekedy vezmú človeka a pred očami všetkých ho zabijú,” pripomenul biskup počas online konferencie organizovanej pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Obyvatelia dedín často dostávajú ultimátum – musia opustiť svoje domovy a nevracať sa. Kresťania, ktorí sú v tomto regióne menšinou, často čelia prísnejším príkazom a trestom. “Nie je tu žiadna sloboda náboženského vyznania. V niektorých dedinách povoľujú ľuďom modliť sa, ale zakazujú katechizáciu; inde kresťanom zakazujú zhromažďovať sa v kostole a modliť sa. To spôsobuje, že mnohí odchádzajú. V mojej diecéze sú dve farnosti zatvorené, pretože kňazi museli odísť, a ďalšie dve sú blokované, nikto nemôže vojsť ani vyjsť.”

Útok v nedeľu 25. februára 2024 bol len jedným z posledných prípadov. “V kaplnke na nedeľnej rannej bohoslužbe slova, ktorú viedol katechéta, bolo zhromaždených 47 ľudí. Bolo tam 17 mužov a zvyšok tvorili ženy a deti. Teroristi prišli a zabili dvanásť ľudí – deviati boli zavraždení v kaplnke a ďalší traja zomreli na následky zranení. Obeťami sa stalo desať mužov a dve deti, štvorročné a 14-ročné.”

Humanitárna katastrofa

Pretrvávajúce prenasledovanie spôsobilo humanitárnu katastrofu. Tisíce ľudí opúšťajú dediny a presúvajú sa do miest, kde sa môžu spoľahnúť na ochranu polície a armády. “Vo všetkých mestách sa kresťania snažia týmto ľuďom pomôcť. V mnohých farnostiach ich prijímajú a snažia sa pre nich zabezpečiť jedlo,” vysvetľuje Mons. Kientega.

Podľa biskupa Kientegu muselo byť zatvorených viac ako 200 škôl vrátane 30 katolíckych, ktoré boli kedysi príkladom harmónie medzi komunitami. Mnohé moslimské rodiny zverovali svoje deti do starostlivosti cirkevných inštitúcií. Burkina Faso bola známa vzájomným rešpektom medzi rôznymi komunitami – aj samotný názov krajiny doslovne znamená “Krajina čestných ľudí”. To všetko vedie biskupa k otázke, kto je tým, kto inštrumentalizuje mladých ľudí a vedie ich k páchaniu týchto zverstiev.

“Pýtame sa sami seba, ako sa to stalo? Kto ich podporuje? Kto ich financuje? Niektorí z nich sú Burkinčania, naši bratia, a dokonca si ani nezahaľujú tvár. Ale otázka znie prečo? Prečo unášajú a zabíjajú ľudí? Prečo kradnú majetok a zvieratá, vypaľujú dediny?” pýta sa biskup Kientega.

V mnohých prípadoch nezamestnaných mladých ľudí lákajú do teroristických organizácií prísľubom práce. Pre biskupa Kientegu stále zostávajú záhadou podrobnosti o tom, kto tieto skupiny financuje a dodáva im zbrane. Je však vďačný civilným orgánom a ozbrojeným silám za ich úsilie pri podpore obyvateľstva a za spoluprácu s Cirkvou pri koordinácii pomoci. “Vláda robí naozaj všetko, čo je v jej silách. Organizuje konvoje, ktoré vozia potraviny do uzavretých dedín. Aj armáda robí všetko pre to, aby pomohla ľuďom. Vláda si uvedomuje potreby vysídlencov. Keď máme dodávky pomoci, usmerňuje nás pri distribúcii, aby ľudia dostali to, čo práve potrebujú. Problémov je však veľa.”

Posilnenie viery

Biskup Justin Kientega zdôrazňuje, že napriek ťažkostiam a prenasledovaniu, ktorému čelia kresťanské menšiny, nikto z nich neustupuje požiadavkám teroristov, aby prijal islam. “V tejto situácii niektorí kresťania akceptujú aj smrť. Mnohí dokonca odmietli odložiť krížiky, ktoré nosia. Na niektorých miestach boli kresťanské ženy nútené zahaliť sa, ale odmietli konvertovať na islam. Kresťania stále hľadajú nové spôsoby, ako žiť svoju vieru a modliť sa.” Biskup dokonca tvrdí, že “viera ľudí zosilnela”, pretože Cirkev bola nútená prispôsobiť sa situácii.

Teroristická hrozba však v skutočnosti priniesla iný dôsledok, ktorý znepokojuje aj Cirkev. “Dochádza k situáciám existenčnej núdze, ktoré ľudí tlačia späť k praktikám tradičných náboženstiev. Napríklad nosenie odevov alebo amuletov, ktoré majú človeka ochrániť pred ujmou.”

Napriek tomu biskup Kientega spomína na situáciu, keď svedectvo miestneho kňaza malo pozitívny vplyv na tých, ktorí sa držali praktík svojich predkov. “Cestoval som do Bourzangy a miestny náčelník, ktorý vyznáva tradičné náboženstvo, mi povedal, že sú radi, že kňaz zostal, pretože je pre nich zdrojom sily. O všetku pomoc, ktorú farár dostáva, sa delí s ostatnými – s kresťanmi, moslimami aj príslušníkmi tradičných náboženstiev. Náčelník oceňoval, že kňaz si váži všetkých ľudí a nerobí medzi nimi rozdiely.”

Toto svedectvo viery a lásky zoči-voči prenasledovaniu je zrejmé aj vtedy, keď biskup Kientega vymenúva mnohé zdroje pomoci pre miestnu Cirkev. “Vieme, že pápež je nám blízko a cítime prítomnosť univerzálnej Cirkvi. Spolupracujeme s diecézou Limoges vo Francúzsku, kde sa za nás každý deň modlia. Vďaka pomoci od ACN máme zabezpečené to, čo potrebujeme. Ale to hlavné – a to je veľmi dôležité – je modliť sa za to, aby sa Pán dotkol sŕdc týchto teroristov. Každý deň sa modlíme za ich obrátenie.”

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi realizuje v Burkine Faso viacero projektov pomoci a je v úzkom spojení s miestnou cirkvou. Podpora pre oblasť Sahelu, ktorý zahŕňa Burkinu Faso, Mali, Niger a Nigériu, je pre ACN jednou z priorít na rok 2024.

Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi