V niektorých častiach Afriky sa deti narodené s hendikepom považujú za počarované a často ich zabíjajú. Sestra Therese a jej Mariánske sestry Eucharistickej lásky zasvätili svoj život záchrane, starostlivosti a láske k týmto deťom, ktoré sú odmietané vlastnými rodinami. Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sestry podporila pri výstavbe nového kláštora.
Sama sa nazýva sestra Stan Therese Mumuni, ale pre viac ako 130 detí, ktoré za posledných 15 rokov zachránila pred istou smrťou, je viac ako sestra – je pre nich matka a záchrankyňa.
Sestra Therese bola 15 rokov rehoľnou sestrou v Nigérii, no potom sa rozhodla nasledovať Božie volanie a vrátiť sa do rodnej Ghany. Na pozvanie vtedajšieho biskupa z Yendi vyzbierala malý obnos peňazí a prenajala si dom od moslimskej rodiny. Ten sa mal stať prvým skutočným domovom pre deti, ktoré začala prijímať. O nejaký čas nato založila novú rehoľnú kongregáciu, ktorej charizmou je starostlivosť o hendikepované deti.
V mnohých častiach Afriky, vrátane oblastí na severe Ghany, sa deti narodené s mentálnym alebo fyzickým postihnutím považujú za “bosorácke”, “počarované” alebo “zlé” deti. Často sú ponechané na smrť, alebo priamo zabité. Tu nastupuje sestra Therese: berie deti do svojej starostlivosti a dáva im domov, kde ich miluje a stará sa o ne ďalších 15 členiek Kongregácie Mariánskych sestier Eucharistickej lásky a 35 zamestnancov. V súčasnosti sa venujú 120 deťom.
“Je strašné vidieť krásne dieťa odsúdené na smrť len preto, že nevie rozprávať, že nevie chodiť, že nevidí. Ak je v dedinskej komunite dieťa, ktoré je slepé, matka nesmie ísť s ostatnými ženami po vodu alebo na farmu, pretože jej povedia, že má zlé dieťa. A ak sa v dedine stane nejaké nešťastie, obvinia z neho dieťa a zabijú ho,” hovorí sestra Therese počas návštevy centrály ACN v Nemecku.
“Tvoj Boh je mocný”
Severná Ghana je zmiešaný región. Podľa sestry Therese približne 35 až 40 percent obyvateľov tvoria kresťania. Približne rovnaký počet ľudí sú moslimovia a zvyšných 25 percent obyvateľov praktizuje tradičné africké náboženstvá.
“Tradičná viera ovplyvňuje deti. Ak sa dieťa narodí slepé, považuje sa za zlé; ak nevie rozprávať, považuje sa za zlé. Aj keď matka zomrie pri pôrode, rodina dieťa odmietne, pretože sa považuje za zlé. Dokonca aj keď je dieťa v nemocnici, matka utečie a nechá ho tam a nemocnica musí zavolať nás, aby sme ho prišli zachrániť. Tieto deti, ktoré pokladajú za zlé, zabíjajú,” hovorí sestra Therese.
V niektorých prípadoch rodiny upúšťajú od priameho zabitia svojich detí a berú ich do Nazaretského domova pre Božie deti. Sestra Therese si spomína na jednu rodinu, ktorá jej povedala, že dievčatko, ktoré jej odovzdávajú, je zodpovedné za vraždu viac ako tucta ľudí v ich komunite.
“Spýtala som sa, či malá použila nôž alebo pištoľ. Odpovedali, že nie, ale je zlá, lebo nevidí. Povedala som: ‘Dobre. Tak ju sem priveďte a teraz zabije mňa a všetky deti, ktoré tu sú’. Ale oni povedali: ‘Nie, váš Boh je mocný, vás ona zabiť nemôže’. To znamená, že vedia, že slúžime mocnému a večnému Bohu.”
Sestry pracujú aj v pastorácii, hoci trvá nejaký čas, kým semienka vyklíčia. “Tej rodine som navrhla: ‘Ak viete, že môj Boh je mocný, príďte do môjho kostola, pripojte sa k nám’, ale oni odmietli,” spomína sestra Therese.
Vedenie modlitebnej armády
Práca Mariánskych sestier Eucharistickej lásky naďalej prináša ovocie. Je to však možné len vďaka pomoci, ktorú dostávajú zo zahraničia. Ghana sa nachádza vo finančnej kríze, ktorú ešte zhoršila vojna na Ukrajine. Nadácia ACN nedávno podporila výstavbu nového kláštora pre rehoľníčky, aby mali priestor na modlitbu a súkromie. Dovtedy sa delili o priestory s deťmi v domove. Sestry však premýšľajú nad ďalšími krokmi. Aktuálnou potrebou je vozidlo, ktoré by v prípade núdze odviezlo deti do nemocnice, ktorá je od domu vzdialená hodinu a pol cesty.
Chýba im tiež oblečenie pre deti a sestry a prostriedky na školné pre niektoré novicky. “Nechceme žiadať peniaze na každú maličkosť. Prosíme o podporu pri zakladaní svojpomocných projektov, z ktorých budeme získavať finančné prostriedky. Chceli by sme napríklad založiť školu a tak dostávať školné od rodín, ktoré do nej pošlú svoje deti; alebo kliniku, ktorá bude slúžiť aj platiacim pacientom,” vysvetľuje sestra Therese.
Energia, sebadôvera a optimizmus sestier sú pre ľudí často prekvapujúce. Sestra Therese hovorí, že v zákulisí pracuje celá modlitebná armáda. “Moje deti sú modlitebnými bojovníkmi. Pri jedle, aj keď sú veľmi hladné, stoja a čakajú, kým všetci majú naložené na tanieroch, a pred jedlom sa pomodlia. Každý deň sa modlia ruženec. Keď som na cestách a telefonujem domov, vždy mi povedia, že sa modlili za mňa a za toho či onoho človeka. Modlia sa veľmi veľa.”
Filipe d’Avillez
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
