Význam a história
Obec Klokočov s takmer 500 obyvateľmi sa nachádza v okrese Michalovce, v blízkosti rekreačného strediska Zemplínska šírava (na Slovensku sa nachádza obec s rovnakým názvom aj v okrese Čadca – pozn. red.). Je známa najmä vďaka Ikone presvätej Bohorodičky, ktorej kópia je umiestnená v tunajšom chráme. Práve táto ikona bude zdobiť priestor pred prešovskou mestskou športovou halou počas Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho pri stretnutí so Svätým Otcom 14. septembra 2021. Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove je významným a najväčším pútnickým miestom Zemplína, ako aj Košickej eparchie.
Vzácnosť a výnimočnosť ikony
Sú známe viaceré zázračné obrazy, na ktorých Panna Mária slzí. Avšak Klokočov získal v tejto sérii zázrakov prvenstvo: tunajšia ikona ronila slzy už roku 1670. Až neskôr sa podobný úkaz objavil na obraze Panny Márie Trnavskej (1703 – 1711) či Panny Márie Vranovskej (1708).
Čo sa vtedy udialo? V 17. storočí prebiehali neustále boje na území Mukačevskej eparchie medzi katolíkmi (habsburské vojská) a kalvínmi (kurucké vojská). Okrem vraždenia a dobíjania území dochádzalo k ničeniu a pustošeniu gréckokatolíckych chrámov a kláštorov. Pri jednom takomto útoku kalvínskeho heretického vojska, stojaceho pred Michalovcami, sa v klokočovskom chráme modlil miestny ľud pred ikonou Bohorodičky. Historické zdroje uvádzajú, že počas bohoslužby sa obraz zrazu zatemnil a Bohorodičke začali padať slzy.
Nezvyčajný jav pozorovali vojaci aj zhromaždení ľudia. Armádu však nič nezastavilo: ikonu strhli, tvár Bohorodičky rozrezali nožom a ikonu prebodli hrotom kopije. V tom okamihu obraz prestal slziť a začal intenzívne plakať. Nie je známe, či vyľakaní vojaci sami odstúpili od plačúcej ikony, alebo ju ľudia ochránili vlastnými telami a potom s ňou utiekli na bezpečné miesto. Je isté, že ostala zachovaná, hoci chrám zhorel.
Prvým známym písomným záznamom o zázraku slzenia klokočovskej svätej Panny, Bohorodičky, je krátky text v Atlase pútnických miest v Uhorsku z roku 1690, ktorého autorom je J. Esterházi. V maďarčine sa v ňom uvádza: „Zázračná ikona Bohorodičky v obci Vinné v Uhorsku. Ikona Bohorodičky v kostole v ,ruskej‘ dedine Klatócz, ktorá patrí k hradu Vinné, sa oddávna teší veľkej úcte. Táto ikona začala slziť roku 1670. Neskôr ju poškodili niekoľkými bodnutiami nožom, po ktorých znovu tiekli slzy po jej tvári.“ Z uvedeného je zrejmé, že Ikona presvätej Bohorodičky v Klokočove sa v tomto kraji uctievala ešte pred zázrakom slzenia.
Potvrdený je tiež rok prevozu ikony na Mukačevský hrad, a to na kópii, ktorá bola vyhotovená neskôr. Možno na nej prečítať nasledovné slová: „Skutočná ikona Bohorodičky, ktorá roku 1670 v chráme rusínskej dediny Klokočov, patriacej k vinianskemu zámku v Hornom Uhorsku, pred zrakmi mnohých slzila, a potom, keď ju akýsi heretik nožom prebodol, zalievajúc sa slzami, plakala.“
História, na slovíčko
Po zničení chrámu roku 1670 sa Ikona presvätej Bohorodičky z Klokočova dostala do Prešova. Ako cennosť bola uložená v pokladnici magistrátu, odkiaľ sa dostala do rúk Žofie Bátoriovej, ktorá po smrti manžela prijala katolícku vieru. Obraz bol vystavený na čestnom mieste v hradnej kaplnke jej mukačevského sídla. O 22 rokov neskôr, t. j. roku 1692, bola ikona odvezená do Turecka, roku 1705 sa však už znovu nachádzala na pôvodnom mieste v Mukačevskom hrade. Po jeho dobytí roku 1711 ju ako súčasť vojnovej koristi odniesli do Viedne spolu s ďalšími oltárnymi a chrámovými cennosťami. Mesto Prešov žiadalo o jej vrátenie, ale bezúspešne. Hoci sa nepodarilo získať pôvodnú ikonu, na pokyn Márie Terézie bola namaľovaná kópia. Vyhotovil ju dvorný maliar F. G. Kramer. Až roku 1769 bola slávnostne prinesená späť a odovzdaná Magistrátu mesta Prešov. Roku 1802 prebehla rozsiahla reštaurácia ikony a roku 1907 bola premiestnená do biskupskej kaplnky. Na sviatok Panny Márie Bohorodičky bola vystavovaná v katedrále. Z duplikátu boli v Prešove vyrobené ešte ďalšie dve kópie.
Peter Žeňuch a kol. v brožúrke Po stopách klokočovskej ikony, citujúc historické dokumenty, uvádza, že Ikona presvätej Bohorodičky z Klokočova bola prenesená do biskupskej rezidencie, posvätená a postavená na miesto starého oltárneho obrazu v tamojšej kaplnke. Tento starý oltárny obraz bol na žiadosť prešovského biskupa Jána Váliho darovaný biskupskej kaplnke a starostlivosťou tohto biskupa vložený do zlatého rámu, dňa 12. augusta 1907 posvätený. Následne bol odovzdaný do užívania biskupskej kaplnky, s účelom zveľaďovania úcty k Panne Márii a taktiež na povzbudenie a oživenie horlivosti duší.
Kópie ikony boli vyhotovené aj pre užhorodskú katedrálu a cerkev v Klokočove. Práve v Klokočove ju roku 1948 korunoval blahoslavený mučeník biskup Vasiľ Hopko, ktorý bol vtedy prešovským pomocným biskupom. Ďalšiu kópiu vytvoril ikonopisec v talianskom kláštore Grottaferrata pri Ríme. Túto ikonu presvätej Bohorodičky z Klokočova v roku 1955 požehnal pápež Pius XII a nachádza sa v kanadskom Hamiltone..
Doteraz nie je známe, kde sa nachádza originál ikony. Pôvodne bola pre svoju zázračnosť ako veľmi cenný a vzácny majetok Habsburgovcov uložená v cisárskej pokladnici, no aktuálne sa v cisárskom paláci vo Viedni nenachádza (je možné, že ju odniesol niekto z Habsburgovcov).
Dôkazom existencie ikony sú i mnohé historické piesne, najznámejšia je Pisň o obrazi klokočevskom z roku 1724. Zobrazuje plač Panny Márie na ikone v Klokočove a hovorí o vypálení klokočovského chrámu a kraja maďarskými kurucmi:
Prisluchajsja kto iz boku i prismotri sja
Spravam Bozskim velikym i začudujsja,
Čto sja ďije na sem sviťi
A v uherskom poviťi.
Plakal obraz Prečistoj v Klokočevi,
Kotryj vsjatyj, postavlenyj v Mukačevi.
Hňiv Božyj sja čuvstvujet,
Obraz Panny lementujet.
Prez Kurucov cerkov spalena,
A uhorska všitka zemľa ispustošená:
Lehko toje bylo znati,
Že sja treba Boha bojati.
Ikonu si ctia za morom aj v Ríme
To, že úcta ku klokočovskej Bohorodičke je naozaj veľmi významná, dokazuje jej prítomnosť v gréckokatolíckom prostredí v Amerike. Slováci žijúci v diaspóre v Kanade vybudovali národnú svätyňu, v ktorej je umiestnená práve kópia klokočovskej ikony (kópiu písal o. Partenij Pavlyk, mník baziliánskeho kláštora Grottaferrata pri Ríme).
Roku 2020 uplynulo presne 350 rokov od zázračného slzenia. Na znak úcty a vďačnosti bola v lete 2021 ikona počas púte Košickej eparchie prenesená do Ríma. Bola súčasťou slúženia svätej omše v Bazilike sv. Petra. Svätý Otec František sa tu s ňou po prvý raz stretol, modlil sa pri nej a uctil si ju.
Ikona pohľadom predstaviteľov cirkví a samosprávy
„Pre mňa osobne je Klokočov miestom, kde som sa formoval ako človek a kresťan a kde sa zrodilo moje povolanie. Keď tam prídem, stále vnímam, že je to miesto tajomstva. Na tomto mieste sa Boh zvláštnym spôsobom dotýka srdca človeka cez súcitné slzy a pohľad Božej Matky. Je to miesto, ktoré pozýva k obráteniu a skrze Matku k návratu k milosrdnému Otcovi. Práve Klokočov so svojou divotvornou ikonou je aj v súčasnosti jedným z miest, kde Boh pokračuje v konaní mocných divov na príhovor presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína, aj naďalej.“
Martin Mráz, hovorca Košickej eparchie
Ťažká otázka (úsmev). Ikona sama osebe je národné a kultúrne dedičstvo našej farnosti neoceniteľnej duchovnej hodnoty. Pre mňa osobne je možno… bránou, cez ktorú sa stretávame s Božou Matkou Máriou. Tá nás zjednocuje s Bohom.“
Peter Čintula, správca farnosti Klokočov
„Klokočovská ikona je pre mňa – a verím, že aj pre mnohých Michalovčanov – najvýraznejším regionálnym symbolom kresťanskej viery, osobitne viery Katolíckej cirkvi a kresťanských cirkví východného obradu. Vnímame ju ako oporu a nádej utláčaných tak v dobách minulých, ako aj v súčasnosti. Dôkazom toho je už teraz množstvo ľudí, ktorí kvôli nej a na jej slávenie prichádzajú pravidelne do Klokočova, čo prispieva a bude prispievať nielen k ich posilňovaniu sa vo viere, ale aj k poznávaniu nášho zemplínskeho regiónu.“
Viliam Zahorčák, primátor mesta Michalovce
Význam ikony pre región
„Verím, že klokočovská Bohorodička bude ochrankyňou a pomocníčkou nášho ľudu v blízkej i vzdialenej budúcnosti. Verím, že vďaka nej sem spolu s jej ctiteľmi bude prichádzať aj záujem o náš kraj a s ním práca pre Zemplínčanov, čo by sa mohlo pozitívne prejaviť na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom rozvoji Zemplína. Bude potrebné, aby nielen po cirkevnej línii, ale aj po línii samosprávnych, kultúrnych a turistických inštitúcií zaznievalo ešte silnejšie upriamovanie pozornosti na ňu, aby sme k nej a na Zemplín ešte intenzívnejšie pozývali tých, ktorí chcú načerpať novú duchovnú i telesnú silu v spojení s oddychom a poznávaním krás Zemplína. Spôsobov je veľa. Návšteva Svätého Otca na Slovensku je vrcholom z týchto možností.“
Viliam Zahorčák, primátor mesta Michalovce
„Územie východného Slovenska a celého stredoeurópskeho priestoru je veľkou križovatkou kultúr. V prvom rade týmto územím prechádza pomyselná hranica medzi kresťanským Západom a kresťanským Východom. Je teda mostom medzi dvoma odlišnými svetmi. Je to územie, na ktorom častokrát v jednej dedinke nájdete tri alebo štyri chrámy patriace rôznym cirkevným spoločenstvám (gréckokatolíkom, rímskokatolíkom, protestantom či pravoslávnym). Je to územie, na ktorom popri sebe stáročia žijú Slováci, Rusíni, Maďari, Ukrajinci, Rómovia a Židia. Je to aj územie, na ktorom pomyselná hranica kultúr, jazykov či vierovyznaní prechádza priamo cez rodiny. V celej komplexnosti a rôznorodosti tohto územia vystupuje Klokočov, jeho chrám a hlavne ikona ako symbol Matky, ktorá v minulosti, hlavne v 17. storočí počas katolícko-protestanských konfliktov, mohla vystupovať ako príčina rozdelenia, ale dnes chce byť Matkou jednoty – patrónkou tohto dejinami ťažko skúšaného kúsku Slovenska.
Takto Klokočov a jeho ikonu vnímajú posledných 100 rokov obyvatelia Zemplína. Preto vznikla spontánna aktivita zástupcov samospráv miest horného a dolného Zemplína a zástupcov Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi, ktorí sa spoločne obrátili na Svätú stolicu v Ríme, aby bola presvätá Bohorodička z Klokočova vyhlásená za patrónku Zemplína. Tejto žiadosti bolo zo strany Ríma vyhovené a Kongregácie pre Východné cirkvi v Ríme dekrétom z 21. novembra 2020 vyhlásila presvätú Bohorodičku z Klokočova za patrónku Zemplína a ustanovila jej sviatok na prvú októbrovú nedeľu s titulom: Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína.“
Martin Mráz, hovorca Košickej eparchie
„Pre región ako taký má veľký duchovný význam, nakoľko sa stala patrónkou Zemplína. Je veľkou duchovnou oporou pre veriacich v ich radostiach i starostiach. Je centrom duchovného života dolného Zemplína, ktoré navštevuje aj v dnešnej dobe množstvo pútnikov z celého Slovenska a zo zahraničia.“
Peter Čintula, správca farnosti Klokočov
Význam ikony pre spiritualitu gréckokatolíkov
Význam ikony najlepšie vyjadril vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup – košický eparchiálny biskup, počas tohtoročnej hlavnej odpustovej slávnosti:
„Táto ikona s nami prežila prvú svetovú vojnu, nasledujúci rozpad rakúsko-uhorského impéria, zrod Československa, jeho rozpad, druhú svetovú vojnu, obnovenie Československa, krátko po nástupe komunizmu roku 1948 bola korunovaná našim blahoslaveným biskupom Vasiľom Hopkom, zaiste s požehnaním blahoslaveného vladyku Petra Pavla Gojdiča, modlil sa pred ňou blahoslavený Metod Dominik Trčka i kandidát blahorečenia otec Mastyliak. Tento obraz prežil likvidáciu našej cirkvi roku 1950 a bol i svedkom jej obnovenia roku 1968. Stretali sme sa tu radostne v rokoch obnovovania našej cirkvi i protestne v rokoch normalizačného útlaku, v nádeji a očakávaní v rokoch práchnivejúceho a zahnívajúceho komunistického režimu, v agónii i radostne v prvých rokoch znovuzískanej náboženskej slobody, i po roku 1993 už ako občania samostatnej Slovenskej republiky. Od vzniku Košického eparchátu roku 1997, neskôr od roku 2008 eparchie, sú prvé soboty v mesiaci príležitosťou na naše pravidelné stretania sa v Klokočove. Tu sa formuje naša duchovnosť aj naša obradová identita, tu sa cítime dobre pod starostlivým, súcitným a súčasne láskavým pohľadom Božej Matky, tu sme doma.
Táto ikona sa v posledných dvoch rokoch stala akýmsi viditeľným zobrazením našej minulosti, našej prítomnosti i hrdosti na našu Cirkev i viery a nádeje v jej budúcnosť. A to nielen tým, že jej reprodukcie sme mohli už viac ako rok vidieť pozdĺž našich ciest či na stenách našich chrámov. Tento obraz symbolicky aj doslovne prekročil naše hranice. Najprv sme túto klokočovskú svätyňu duchovne prepojili s najväčším mariánskym chrámom – s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, s chrámom, v ktorom slovanskí apoštoli sv. Cyril a Metod dosiahli schválenie našej liturgie, s bazilikou, ktorá uchováva cennú starobylú ikonu Záchrany rímskeho ľudu, pred ktorou sa naši vierozvestovia a ich učeníci nábožne modlili aj za novú slovanskú cirkev, ktorú budovali. Ani nie pred dvomi mesiacmi sa pred ikonou klokočovskej Bohorodičky modlil pápež František, keď počas sviatočnej liturgie v deň apoštolov sv. Petra a Pavla bola vystavená pri oltári v Bazilike sv. Petra v Ríme, nad hrobom kniežaťa apoštolov. O štyri dni nato oficiálne oznámil svoj úmysel navštíviť Slovensko. O mesiac túto ikonu pápež František slávnostne korunuje počas svojej návštevy našej Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove, kde bude opäť súčasťou oltárneho priestoru, počas liturgie, ktorú bude Svätý Otec spolu s nami sláviť, ktorej bude predsedať.“
Mariánska úcta
Ako konštatuje Peter Žeňuch a kol. v knihe Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska, „úcta k presvätej Bohorodičke sprevádza slovenský národ tisícročnými dejinami. Mariánska úcta sa totiž u Slovákov prirodzene utvárala s príchodom kresťanstva a osobitne sa začala utvrdzovať s príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Mariánska úcta sa uplatňovala aj v Uhorsku, ktoré fungujúce prejavy mariánskeho kultu prevzalo a zachovalo. Aj úcta k Sedembolestnej ako patrónke Slovenska je významným symbolom kultúrnej identity slovenskej kresťanskej spoločnosti a je dôkazom historických skúseností Slovákov, ktorí prešli zložitými zápasmi, popretkávanými utrpením a znevažovaním od vlastných i cudzincov. […] Silne rozvinutá úcta ku klokočovskému slziacemu obrazu presvätej Bohorodičky je svedectvom o pamäti, tradícii a znovuzrodení národného i kresťanského života slovenských gréckokatolíkov doma aj za hranicami vlasti“.
