Na pláž Necoclí v kolumbijskom Karibiku prichádzajú každý deň stovky ľudí. Miesto, ktoré bolo kedysi známe ako rušné turistické miesto, je dnes známe prúdom migrantov, ktorí riskujú nebezpečnú cestu len s malým množstvom oblečenia na chrbte v nádeji, že sa dostanú do USA.
Rehoľné sestry, ktoré žijú v tomto regióne, sú pre týchto cestujúcich s kuframi plnými nešťastia a zlých skúseností tvárou milosrdenstva a súcitu. Misionárky dostávajú finančnú podporu od pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi prostredníctvom diecézy Apartadó, čo im umožňuje pokračovať v priekopníckej práci, ktorú Katolícka cirkev v regióne vykonáva. ACN sa rozprávala s tromi z týchto sestier, ktoré zasvätili svoj život pomoci ľuďom v dramatických podmienkach a prinášajú im nádej.
Sestra Gloria Gelpud Mallama patrí k františkánskym sestrám Nepoškvrnenej Panny Márie a v migrantoch, ktorí jej každý deň skrížia cestu, vidí neustále pripomínanie Pánových slov v evanjeliu: ‘Bol som hladný a dali ste mi jesť’.
“Vždy, keď vidím hladné dieťa, spomeniem si, že je tu Kristus. Mojou povinnosťou ako kresťanky je postarať sa o to, aby bol nasýtený. Ježiš je vždy prítomný.”
Každý deň sestry navštevujú migranti, ktorí prichádzajú do farnosti Panny Márie Carmen de Necoclí, kde sídli ich apoštolát, ale sestry ich vyhľadávajú aj pri svojich každodenných obchôdzkach už od piatej hodiny ráno, aby sa s nimi porozprávali, zistili, čo potrebujú, a našli nejaký spôsob, ako im pomôcť. Hoci väčšina migrantov sú Venezuelčania, našli aj Haiťanov, Kubáncov, Angolčanov, Číňanov a dokonca aj Indov.
Pláž, kde sa zasekol život
Pohľad na migrantov na pláži je srdcervúci: sú tam rodiny s malými deťmi, ktoré často nesú jedinú hračku a niekoľko kusov oblečenia; mladí ľudia, ktorí rozprávajú o frustrácii zo života v krajinách svojho pôvodu, uplakaní muži a ženy, ktorým cestou ukradli všetok majetok; zranení ľudia ležiaci na improvizovaných matracoch a otcovia hľadajúci jedlo pre svoje rodiny. Tí sú často už veľmi vychudnutí, pretože všetko jedlo, ktoré dostanú, dávajú svojim deťom.
“Vidíme podvyživené deti, ľudí, ktorí sú hladní, mnohí nemajú vôbec žiadne oblečenie, preto sa miestna cirkev snaží nájsť riešenie,” hovorí sestra Gloria, ktorá už stratila prehľad o počte ľudí, ktorým pomohla.
Sestra Gloria pre ACN hovorí, že najviac ju zasiahla situácia, keď videla “haitskú migrantku na pláži, ktorá plakala a prosila o pomoc. Všetci okolo nej prechádzali a nikto sa na ňu nepozrel. Nemohla ani vyjsť zo svojho stanu, pretože jej noha hnisala a mala gangrénu. Bolo ťažké komunikovať, keďže sme nehovorili rovnakým jazykom.”
Keďže migranti sú stále na cestách, sestry vedia, že už nemusia mať inú príležitosť poskytnúť im materiálnu, duchovnú a psychologickú pomoc. “Ide o ľudí, ktorí neustále prichádzajú a odchádzajú. Tí, ktorí sú tu dnes, tu zajtra už nemusia byť. Tým, že za nimi chodíme skoro ráno, máme možnosť byť s nimi a počúvať ich,” hovorí pre ACN sestra Gloria. Mnohí sa vydávajú na more, aby sa pokúsili dostať do Panamy, pričom riskujú, že cestou zahynú, a zvyšok ide po súši cez nebezpečnú Dariénsku priepasť, hustý a hornatý tropický prales. Panamské úrady tvrdia, že v roku 2022 tam hranicu prekročilo viac ako 250 000 ľudí.
“Buď cirkev, alebo nikto.”
“Keď sa začnete rozprávať, je to pre nich katarzný moment, aby zo seba všetko dostali. Hovoria nám, že na niektorých miestach mali pocit, že nemôžu nikomu dôverovať. Keď prídu do farnosti, nájdu niekoho, kto im môže pomôcť, komu môžu dôverovať,” hovorí sestra Gloria Gelpudová a dodáva: “Duchovný rozmer prichádza, keď sa ich snažíme povzbudiť, pretože niekedy sú úplne zúfalí. Staviame akoby duchovný most, ktorý nám umožňuje pochopiť ich, pretože niektorí z nich sú katolíci, iní nie, a my cítime povinnosť poskytnúť priestor na vypočutie všetkým, ktorí nám prídu do cesty.”
Sprevádzali sme aj sestru Dianu Sánchezovú z Kongregácie františkánok Nepoškvrnenej Panny Márie počas jednej z jej obchôdzok na pláži.
“Cirkev je prvá, ktorá poskytuje pomoc. Je pre migrantov styčným bodom. Keď prídu, vždy hľadajú Cirkev, pretože je to najrýchlejší zdroj podpory. Snažíme sa byť mostom medzi nimi a inými subjektmi a vytvárať siete. Migranti nám hovoria, že Cirkev im pomohla aj na ceste, na iných miestach,” vysvetľuje sestra. “Pomáhame všetkým, nerozlišujeme, ani sa nepýtame, či sú katolíci alebo nie.” Na otázku, aká dôležitá je prítomnosť Cirkvi v Necoclí, sestra Diana odpovedá: “Je veľmi dôležitá: Ak by tu nebola Cirkev, nebol by tu nik.”
Trvalý dojem
Františkánky Nepoškvrnenej Panny Márie nie sú v tomto úsilí osamotené. Sestry svätého Jána Evanjelistu (Juanistas) a sestry dominikánky Milosrdnej lásky Obetovania Panny Márie sa tiež striedajú pri rozdávaní jedla v Centre života Ruka Božia. Ide o veľmi jednoduchú budovu a jediný priestor, kde môžu príjemcovia stravy jesť svoje jedlo, je vonku na ulici. Niektorí nemajú ani taniere alebo plastové nádoby, do ktorých by si mohli jedlo vziať, a tak používajú veľké plastové fľaše od sódy alebo vody.
Tvár sestry Rosy Cecílie Maldonado, dominikánky Obetovania Panny Márie, je možno poslednou stopou súcitu a lásky, ktorú migranti uvidia, než sa vydajú na cestu z prístavu do Panamy.
Od pondelka do stredy sestra Rosa Cecília rozdáva migrantom jedlo a navštevuje prístav, aby sa s nimi modlila a recitovala biblické verše, ktoré ich majú povzbudiť pred nebezpečnou plavbou, pretože vie, že mnohí z nich môžu cestou zomrieť.
“Jedného rána som prišiel do prístavu a stretla som dve veľké skupiny Ekvádorčanov a Indov. Išla som ich pozdraviť, pomodlila som sa s nimi a oni tlieskali a povedali, že potrebujú veľmi veľa modlitieb. Takáto reakcia je veľkým povzbudením pre náš duchovný a zasvätený život. Migranti sú veľmi vďační,” hovorí sestra Rosa Cecilia.
“Raz som sa rozprávala s niektorými migrantmi, ktorí nám pomáhali pripravovať jedlo, a oni nám povedali, že Boh je najvyšší a že majú nádej. Ich príklad je pre nás neustálou katechézou,” vysvetľuje rehoľná sestra.
Dojem, ktorý táto misijná práca zanecháva v migrantoch, je dlhodobý, a to až do takej miery, že mnohí z nich zostávajú so sestrami v kontakte. Je to možno preto, že prostredníctvom týchto žien Cirkvi zažívajú milosrdnú Božiu tvár.
ACN podporuje sestry v ich pastoračnej starostlivosti o imigrantov prechádzajúcich diecézou. Financovali sme nákup katechetického materiálu, cestovné náklady sestier, nákup kuchynského materiálu a vybavenie priestorov technickým zariadením, ako je projektor a ozvučenie.
Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
