“Je to mimoriadna Veľká noc, sme bližšie k ukrižovanému Spasiteľovi ako kedykoľvek predtým.” Kresťanská komunita v Gaze prežíva najhoršie obdobie od vypuknutia vojny. 

Telefónne linky sú odpojené a hovory prostredníctvom online služieb sa neustále prerušujú. Sestre Nabile je sotva rozumieť: “…celkom…”, “…dobre…”, “…kostol…”, potom sa spojenie opäť stratí. Takto to funguje už niekoľko týždňov. Len z času na čas prídu nejaké textové správy: “Sme v poriadku.” Ale keď sa spýtate, je jasné, že “v poriadku” znamená, že žijú, pretože situácia je bezútešná: “Nemáme dosť, chýba nám všetko.” V odkazoch sestry Nabily však medzi riadkami vždy presvitá nádej a vďačnosť: “Za to málo, čo máme, vďačíme Božej milosti. Ľudia vonku trpia ešte viac ako my, pretože v tejto chvíli nemajú túto útechu.”

Farnosť sa stará o 500 ľudí

Kresťanská komunita v Gaze prežíva najhoršie obdobie od vypuknutia vojny. Iný spolupracovník nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorý má lepšie telefonické spojenie, ale z obáv z represií si želá zostať v anonymite, hovorí: “Naši ľudia neustále trpia. Vždy, keď obe strany hovoria o prímerí, narastá intenzita bojových operácií.” V posledných týždňoch bola štvrť Al Zeyton, kde sa nachádza farnosť Svätej rodiny, zasiahnutá prudkými vojenskými zrážkami a ostreľovaním. Podľa informácií ACN v súčasnosti vo farskom areáli žije 128 rodín – spolu 512 kresťanov – katolíkov a pravoslávnych, vrátane 120 detí mladších ako 18 rokov, z toho 60 zdravotne postihnutých, a 84 ľudí starších ako 65 rokov.

Zásoby potravín sú veľmi, veľmi obmedzené. “Problém nie je dostupnosť hotovosti,” vysvetľuje ten istý zdroj. “Potravín je jednoducho málo a je ťažké ich niekde zohnať. Kresťanská komunita využíva každú príležitosť na zabezpečenie trochy pitnej vody a potravín,” hovorí spolupracovník ACN.

Svätá omša počas pôstneho obdobia 2024 vo farnosti Svätej rodiny v meste Gaza.

Nedostatok vody a potravín

S pomocou ACN a ďalších organizácií je Latinský patriarchát v Jeruzaleme schopný zabezpečiť dve jedlá týždenne a jeden bochník chleba na osobu každý druhý deň. V ostatných dňoch si však komunita v Gaze buď musí vystačiť s týmito zásobami alebo sa pokúsiť nájsť jedlo iným spôsobom. “Ľudia sa nachodia celé hodiny po malú škatuľu jedla, ktorá nakoniec nestačí ani pre tri osoby. V tejto vynútenej diéte sa podelenie stáva súčasťou každodenného života a novou kresťanskou identitou,” hovorí spolupracovník pre ACN.

Zásobovanie pitnou vodou je v súčasnosti jednou z najväčších výziev. “Na toalety a hygienické zariadenia máme špinavú vodu, a pitnú vodu čistíme tradičnými metódami.” Ďalším vážnym problémom je hygienická situácia. V dôsledku nedostatku mnohí ľudia stratili na váhe. “Deti trpia vírusom, ktorý spôsobuje nevoľnosť a hnačky. Štyria starší ľudia vážne ochoreli a potrebovali by okamžitú hospitalizáciu. To však momentálne nie je možné.”

Dlhý Veľký piatok

Viera je pre malé spoločenstvo zdrojom posily, hovorí spolupracovník ACN. Okrem každodennej svätej omše, katechéz a modlitby ruženca farnosť organizuje aj aktivity pre deti a stretnutia na hojenie traumy pomocou modlitby. Do týchto aktivít sa zapájajú aj zamestnanci katolíckeho Centra Tomáša Akvinského, ktoré sa po zbombardovaní jeho budovy presťahovalo do areálu farnosti.

Kňaz a rehoľné sestry, ktoré sa starajú o ľudí, ako napríklad sestra Nabila, vykonávajú hrdinskú prácu. “Všetci sú vyčerpaní, nikto sa nedokáže skutočne vcítiť do toho, čím si prechádzajú. Ale s Božou milosťou sú teraz naše deti  bližšie k svojej viere než kedykoľvek doteraz. Je to výnimočná Veľká noc, sme bližšie pri ukrižovanom Spasiteľovi ako kedykoľvek predtým,” uzatvára spolupracovník ACN.

Hoci je komunikácia so sestrou Nabilou veľmi ťažká, vždy prosí ACN o sprostredkovanie jedného odkazu: “Modlite sa za nás, modlite sa za všetkých obyvateľov, aby sa táto vojna skončila.”

 

María Lozano, Dorota Luteránová

Foto: Farnosť Svätej rodiny, Gaza