V júli 2021 došlo na Kube k historickým pokojným protestom, počas ktorých vyšli do ulíc tejto karibskej krajiny milióny ľudí. V posledných mesiacoch viedla nová veľká hospodárska a sociálna kríza k opätovnému nárastu emigrácie. Bladimir Navarro, kubánsky kňaz, ktorý žije v Španielsku, hovorí s nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi o situácii vo svojej krajine.
Aká je súčasná situácia na Kube?
Bladimir Navarro: Ľudia na Kube hladujú a žijú vo veľkej biede. Je veľmi smutné vidieť starých ľudí, ako na ulici predávajú svoj chabý majetok, aby si mali za čo kúpiť niečo na jedenie. Alebo vidieť dlhé rady v obchodoch. Ľudia na Kube nejako prežijú, no ich najhoršou chudobou je nedostatok slobody. Okrem hospodárskej biedy žijeme v biede strachu, emigrácie, nedostatku hodnôt. Ďalším naliehavým problémom je nedostatok liekov, nedá sa zohnať ani paracetamol či ibuprofen, nehovoriac o antibiotikách.
Zhoršila sa situácia po 11. júli minulého roka, keď sa konali pokojné protesty?
Veľmi. Kubánska komunistická diktatúra sa bojí straty moci. Boli prijaté nové zákony, ktoré majú zachovať ich marxistickú ideológiu aj v budúcnosti. Inflácia enormne vzrástla. Kubánci sa veľmi potešili, keď bolo oznámené zvýšenie miezd. Teraz však ceny aj tých najzákladnejších vecí explodovali, nedá sa kúpiť mlieko a chýbajú lieky. Vidíme, ako sa po celej krajine rozpadáva množstvo domov, zatiaľ čo v Havane sa stavajú nové hotely. Kto sa ozve a povie pravdu, vystavuje sa riziku, že proti nemu zakročia, že ho budú osočovať. Zvýšili sa tresty odňatia slobody.
Aké sú najdôležitejšie potreby Kubáncov?
Potrebujú byť slobodní a rešpektovaní vo svojej dôstojnosti. Ľudské a antropologické škody spôsobené kubánskemu ľudu sú obrovské. Prečo by mal byť človek považovaný za spodinu len preto, že má iný názor ako kubánsky komunistický režim? Korene tohto zla spočívajú v poškodení ľudskej bytosti, ktoré marxistická ideológia spôsobuje na Kube už 60 rokov. Marxizmus je namierený proti rodine, ničí ľudskú slobodu a dôstojnosť.
Čo sa stalo s ľuďmi, ktorí sa minulý rok dožadovali slobody?
Je smutné, že toľko mladých ľudí sedí vo väzení. Tresty odňatia slobody sú veľmi vysoké, viac ako 10 rokov pre mnohých mladých ľudí, z ktorých niektorí sú neplnoletí, len 17-roční. Žiadali len: “Chceme slobodu, chceme život, a nie len prežívať.” Režim teraz prenasleduje každého, kto na sociálnych sieťach zverejní obrázok alebo čokoľvek proti komunizmu. Každý, kto píše o svojom každodennom živote, napríklad o fronte na chlieb alebo o tom, čo sa stalo v škole jeho detí, je ohrozovaný. Preto sa mnoho ľudí rozhodlo opustiť krajinu, emigrácia opäť silnie. Ľudia sú už unavení z toho, že keď sa ozvú, uväznia ich. Vo väzení je stále viac ako 900 ľudí len preto, že 11. júla pokojne demonštrovali, pričom nikoho nenapadli a len pokojne kráčali po ulici.
Čo robí Cirkev na Kube? Čo môže urobiť pre zmiernenie tohto utrpenia?
Kľúčovým slovom je “sprevádzať”, “sprevádzať utrpenie ľudí”. Ako Mojžiš, ktorý vyviedol izraelský ľud z otroctva. Je mnoho ľudí, rehoľníkov, kňazov, biskupov a angažovaných laikov, ktorí sprevádzajú trpiacich a dodávajú im v tomto smutnom období povzbudenie a nádej. Časť pomoci je materiálna, napríklad Caritas Kuba alebo humanitárne organizácie ako ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktoré veľmi pomáhajú. Cirkev teda sprevádza ľudí, počúva ich, stojí po boku tých, ktorí trpia, a posilňuje ich materiálne i duchovne.
Dá sa povedať, že Kristus je skutočnou nádejou, ktorú kubánsky ľud v tomto čase potrebuje?
Je pravda, že Kristus je jedinou nádejou. On je “nádej, ktorá nezahanbuje”. Situácia je však zlá a nádej sa vytráca, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sú bezradní a ako riešenie vidia len odchod z krajiny. Ale Ježiš má slová nádeje; Cirkev so svojím sociálnym učením môže obnoviť stratenú nádej Kubáncov. Cirkev je útočiskom nádeje, spojenia s Pánom a uzdravenia rán marxistickej ideológie.
Čo môžeme urobiť my, aby sme pomohli kubánskej cirkvi v jej misii nádeje?
Byť hlasom umlčaných ľudí, zviditeľňovať to, čo sa deje na Kube. Pretože po 11. júli sa o Kube už vôbec nehovorí. Situácia sa výrazne zhoršila nielen kvôli vojne na Ukrajine, ale aj kvôli dlhoročnému zlému hospodáreniu. Veľmi dôležitá je aj modlitba. Samozrejme, že je nevyhnutná materiálna pomoc prostredníctvom organizácií a nadácií, ako je ACN. Dúfame, že ACN bude naďalej podporovať Kubáncov, aby cítili, že neostali sami.
Foto: ACN
