Pápež František sa zúčastňuje na siedmom kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa koná 14. – 15. septembra v kazachstanskom hlavnom meste Astana. Podľa biskupa José Luisa Mumbiela Sierru z diecézy Najsvätejšej Trojice v Alma-Ata táto udalosť siaha až k prvému modlitbovému stretnutiu, ktoré zorganizoval pápež Ján Pavol II. v Assisi.

Biskup Mumbiela, ktorý je zároveň predsedom Konferencie biskupov Strednej Ázie, počas online konferencie organizovanej pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi hovoril o význame kongresu a o krajine, ktorá je cieľom návštevy Svätého Otca.

Pápež František, hlava Katolíckej cirkvi, je na návšteve v krajine, ktorá je väčšinovo moslimská (70 %), a spomedzi 25 % kresťanov je len 1 % katolíkov. Aký význam má táto cesta?
Po smutných násilnostiach, ktoré Kazachstan postihli začiatkom tohto roka, nám pápež prichádza povedať, že nie sme sami a že musíme napredovať. Pápež prezidentovi povedal, že oceňuje všetko, čo Kazachstan urobil pre mier a harmóniu, a že mu prišiel vyjadriť svoju podporu. Návšteva pápeža Františka je viac než len prejavom podpory vláde, ale predstavuje podporu pre celú krajinu. Tento rok oslavujeme tridsať rokov nezávislosti a našej ústavy. Je to prejav podpory hľadania identity tejto krajiny podľa určitých hodnôt vrátane náboženskej harmónie.

 

Biskup Alma-Aty, José Luisa Mumbiela Sierra, v rozhovore s nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

 

Čo to znamená pre menšinu katolíkov v krajine?
Kazachstan bol počas svojej histórie križovatkou rôznych národov a kultúr. Preto existuje mnoho rozličných skúseností v závislosti od toho, ako sa jednotlivé komunity dostali do kontaktu s kresťanstvom. Vo všeobecnosti však vládne atmosféra veľkej radosti, ako na rodinnej oslave. Pápež pre nás nie je len hlavou štátu, je viac ako len hlavou Vatikánu, oveľa viac. Hostíme niekoho, kto je nám všetkým veľmi blízky, hostíme otca. Ľudia v tejto krajine milujú pápežov bez ohľadu na to, kto sú.

Kazachstan sa od historickej návštevy Jána Pavla II. pred 21 rokmi veľmi zmenil. Akí katolíci privítajú pápeža pri jeho príchode?
Veľká časť katolíkov býva na severe krajiny, kde žije poľská väčšina. Vo väčších mestách je väčšia etnická rozmanitosť obyvateľov. Napríklad je veľa Kórejčanov, ktorí pochádzajú z predchádzajúcich deportácií a sú katolíci. Existujú aj ľudia z nekresťanských skupín obyvateľstva, ktorí konvertovali na katolicizmus. Je to ako rieka, ktorá neustále prúdi, pretože ľudí priťahuje posolstvo Cirkvi. Nepriťahuje ich to, že hovoríme skvelou ruštinou alebo že máme akúsi čarovnú flautu, nie; vedie ich srdce, nie pre naše veľké cnosti, ale vďaka Božej milosti.

 

 

František pricestoval do Kazachstanu na 7. kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa začal v roku 2003 z iniciatívy bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Prečo je toto stretnutie také dôležité?
Myslím, že korene tohto kongresu možno nájsť v stretnutiach v Assisi, ktoré inicioval Ján Pavol II. a z ktorých prvé sa konalo v roku 1986. Pápež vtedy pozval zástupcov rôznych náboženstiev, aby sa spoločne modlili za mier. Domnievam sa, že Nazarbajevova myšlienka pochádza práve z toho. Ako si zachovať ducha Assisi? Ako možno udržať tohto ducha, tento plameň, tento úmysel pri živote? Mnohí, dokonca aj v rámci Katolíckej cirkvi, sa v tom čase sporili, že stretnutie rôznych náboženských predstaviteľov je zdrojom relativizmu a podobne. Ján Pavol II. však konal z globálneho hľadiska. Zvolal ich ako pastier medzi pastiermi, ktorý mal na mysli dobro celého ľudstva, nielen katolíkov.

Čo môžeme očakávať od tohto kongresu?
Som presvedčený, že tento kongres v priebehu rokov pomerne úspešne dosiahol svoje zámery. Cieľom je, aby všetky náboženstvá pracovali pre svetový mier. Musíme vylepšiť obraz náboženstva, znovu objaviť jeho skutočný význam. Pápež František dáva výzvu na prebudenie, nie úder kladivom, ale s láskou nás vyzýva, aby sme „znovu otvorili dvere tejto nádeji“. Ukážme, že náboženstvo je cestou k mieru.

Môže tento kongres zlepšiť dialóg medzi katolíckou a ruskou pravoslávnou cirkvou, ktorý v poslednom čase priťahuje toľko pozornosti?
Moskovský patriarcha Kirill nepríde, ale posiela delegáciu. Dialóg s pravoslávnou cirkvou všeobecne pokračuje a ani dialóg s ruskou pravoslávnou cirkvou sa nezastavil. Preto si myslím, že to bude mať pozitívny účinok. Ak ľudia prichádzajú, je to preto, že existuje postoj dialógu, pretože tento duch nebol zničený. Podľa môjho názoru médiá venovali príliš veľkú pozornosť tomu, že patriarcha nebude prítomný.

Kazachstan bol od čias cárov až po stalinizmus cieľom mnohých deportácií a v minulosti sa v ňom nachádzalo 11 internačných táborov. Myslíte si, že pápež navštívi niektoré z týchto miest?
Keď Vatikán požiadal nás biskupov, aby sme navrhli program pápežovej návštevy, jedným z nich bolo ísť do Karagandy a navštíviť niektoré miesta sovietskeho útlaku. Ale pápežov zdravotný stav mu zjavne nedáva veľkú voľnosť, je veľmi limitovaný. Vláda predložila niektoré návrhy, biskupi iné, ale bolo nám povedané, že pápež musí obmedziť svoje pohyby a stretnutia na minimum. Vieme len to, že sa stretne s niektorými náboženskými vodcami.

 

Carlos Rosas-Jiménez

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi