Za štyri mesiace od začiatku konfliktu zahynulo v Gaze už tridsať kresťanov. Podľa zdrojov pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa humanitárna situácia a životné podmienky malej kresťanskej komunity, ktorá zostáva v pásme Gazy, v posledných mesiacoch značne zhoršili. 

Situácia v Gaze je čoraz zúfalejšia. Región je prakticky rozdelený na dve samostatné časti: severnú a južnú. Na severe je naďalej extrémny nedostatok potravín a paliva, a kvôli premršteným cenám sú pre obyvateľov takmer nedostupné. “Pre predstavu, 20 litrov nafty stojí 200 eur. Generátory týchto 20 litrov spotrebujú za dve hodiny,” vysvetľuje pre ACN George Akroush, riaditeľ Kancelárie pre rozvoj projektov Latinského patriarchátu v Jeruzaleme.

Obyvatelia, ktorí majú okrem palestínskej aj inú štátnu príslušnosť, sa rozhodli opustiť pásmo Gazy a hľadajú bezpečie v krajinách ako Egypt, Kanada a Jordánsko. Hoci sa spočiatku odchodu bránili, situácia za posledné štyri mesiace mnohých prinútila k tomuto rozhodnutiu.

Napriek ťažkostiam jeden kňaz a sedem rehoľných sestier z troch rôznych kongregácií naďalej zostávajú s kresťanmi, ktorí našli útočisko v katolíckej farnosti Svätej rodiny. Pôvodne sa v tomto komplexe, ktorý patrí k Latinskému patriarchátu v Jeruzaleme, zhromaždilo až 700 ľudí, no v posledných týždňoch sa ich počet v dôsledku emigrácie a úmrtí znížil. V súčasnosti sa v areáli farnosti nachádza 184 rodín – spolu 560 kresťanov – katolíkov a pravoslávnych, z toho 140 detí mladších ako 18 rokov, z ktorých je 60 zdravotne postihnutých, a 84 ľudí starších ako 65 rokov.

Obete vojny aj nefungujúceho zdravotníctva

Od začiatku konfliktu zahynulo v Gaze celkovo 30 kresťanov, hovorí George Akroush. Z toho je 17 obetí bombového útoku na areál gréckej pravoslávnej farnosti v októbri 2023, ako aj dve ženy, ktoré zabili ostreľovači na pôde katolíckej farnosti Svätej rodiny. Ďalších 11 ľudí zomrelo na chronické ochorenia, ktoré nebolo možné adekvátne liečiť.

Jedným z najpohnutejších prípadov je osud Hanniho Abu Dauda, 48-ročného muža, ktorý potreboval pravidelnú dialýzu. Keďže nemocnice na severe prestali fungovať, musel za liečbou cestovať na juh. Kvôli nárastu útokov neboli ani nemocnice v tejto časti Gazy schopné pokračovať v poskytovaní liečby a Hanni zomrel sám, ďaleko od svojej manželky a detí. Nebolo mu dovolené vrátiť sa domov a rozlúčiť sa s rodinou. Pochovali ho na juhu, kde nie je žiadny kňaz ani kresťanský cintorín.

Sever pásma Gazy sa dostal pod plnú kontrolu izraelskej armády a situácia je veľmi napätá. Vysídlení kresťania síce môžu opustiť areál, ale len so zvýšenou obozretnosťou, keďže okolnosti môžu kedykoľvek eskalovať. “Každý podozrivý alebo nebezpečný pohyb ohrozuje váš život a môže byť váš posledný. Po štyroch mesiacoch obliehania sú unavení a mnohí sú chorí,” vysvetľuje George Akroush.

Nedostatok paliva a elektriny znamená, že nefungujú ani čerpadlá, takže obyvatelia musia vodu zo studní čerpať ručne. “Hygiena sa stala vážnym problémom, najmä pre deti, ktoré ochoreli pre nedostatok vody a základných potrieb, ako je múka a plienky,” hovorí Akroush. Zdravotná starostlivosť dosiahla kritickú úroveň a ďalší desiati chronicky chorí kresťania sú životne ohrození kvôli nedostatočnej liečbe. Možnosti komunikácie sú veľmi náročné, pretože je problematické nabíjať mobilné telefóny. Pápežovi Františkovi sa darí naďalej udržiavať takmer každodenný kontakt s kňazom a rehoľnými sestrami, ktorí sa starajú o utečencov.

Cirkev stále pomáha

S pomocou organizácií, ako je ACN, bol Latinský patriarchát v Jeruzaleme schopný poskytovať lieky a potraviny, ako aj financovať niektoré lekárske ošetrenia. Patriarchát tiež naďalej vypláca mzdy učiteľom v školách a ďalším zamestnancom náboženských inštitúcií na Západnom brehu Jordánu, čo im umožňuje naďalej zabezpečovať svoje rodiny.

Podľa Georga Akrousha je budúcnosť kresťanov v regióne v dôsledku masového ničenia domov a infraštruktúry neistá. “Hovorí sa, že 62 % domov bolo úplne zničených a podľa niektorých medzinárodných organizácií a agentúr OSN pôsobiacich na mieste bude rekonštrukcia trvať až do roku 2093. Táto dramatická situácia vyvoláva otázku, aká budúcnosť čaká kresťanov v tejto krajine? Čo sa bude diať? To nikto nevie. Prosím, modlite sa za nás, nezabúdajte na utrpenie kresťanov v tejto časti sveta.”

Maria Lozano, Dorota Luteránová

Foto: ACN