Pápež František sa prihovoril slovenskej Cirkvi na stretnutí v Katedrále svätého Martina. „Prichádzam ako váš brat, a preto sa cítim ako jeden z vás,“ začal. V príhovore, ktorý sa niesol v priateľskom duchu a prítomných niekoľkokrát aj rozosmial, predstavil tri rady pre slovenskú Cirkev. Podľa očakávaní pápež od oficiálneho textu príhovoru neraz odbočil.

„Aká krásna je pokorná Cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri,“ odznelo na úvod. Cirkev podľa neho nemá byť opevneným hradom, ale spoločenstvom, ktoré má radosť z evanjelia.

„Prosím vás, nepodľahnime pokušeniu okázalej nádhery. Cirkev má byť pokorná ako Ježiš, ktorý prišiel, aby nás obohatil a vyliečil naše zranené človečenstvo.“

Bez slobody niet pravej ľudskosti

Podľa Františka sloboda nie je automatickým výdobytkom – je cestou, ktorá je niekedy ťažká a ktorú treba neustále obnovovať.  Pozýva predovšetkým k rozlišovaniu životných procesov, ale aj k tomu, aby sme sa vnútorne rozvíjali aj cez veľkú námahu.

Niekedy je podľa pápeža jednoduchšie kráčať ďalej, opakovať minulosť, nechať sa viesť davom alebo verejnou mienkou bez väčšieho zamyslenia a bez ochoty ísť do rizika – tak ako Izraeliti vo faraónovom otroctve.

Toto myslenie nás podľa pápeža Františka ohrozuje aj v Cirkvi. „V duchovnom živote a cirkevnom živote máme pokušenie hľadať falošný pokoj, ktorý nám zaručuje bezproblémový stav, namiesto evanjeliového ohňa.“

Ohlasovanie viery si vyžaduje tvorivosť

„Ste deťmi veľkej tradície,“ povedal pápež. Naša náboženská skúsenosť má podľa neho pôvod v kázaní žiarivých osobností Cyrila a Metoda. Od nich sme sa naučili, že cesta hlásania viery nie je vždy jednoduchá. „Radosťou evanjelia je vždy Kristus, ale cesty, ktorými sa šíri, sú rôzne.“ Tieto cesty podľa neho treba aktívne hľadať.

Cyril a Metod museli vieru zvestovať novým jazykom, novým písmom. Podľa pápeža boli tvoriví, a tak sa stali apoštolmi inkulturácie. „V mysli mnohých ľudí je táto tradícia dnes, žiaľ, iba spomienkou na minulosť, ktorá už neoslovuje a neposkytuje orientáciu pri životných rozhodnutiach.“

Aj ľudia, ktorí niesli chorého človeka, otvorili strechu, aby ho spustili k Ježišovi. „Boli tvoriví!“ vysvetľoval Svätý Otec.

„Evanjelium nemôže rásť, pokiaľ nie je zakorenené v kultúre národa, v jeho symboloch, otázkach, slovách a postojoch,“ zdôraznil pápež. Cyril a Metod boli pri svojej činnosti obvinení z herézy, pretože tlmočili odkaz evanjelia do nového jazyka novou rečou. Evanjelizácia však je podľa pápeža presne takýmto procesom. „Ohlasovanie evanjelia nech je oslobodzujúce a nikdy nie utláčajúce.“

Cirkev má viesť dialóg so svetom

Treťou vecou, ktorú ponúkol pápež slovenskej Cirkvi, je dialóg. „S tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú ‚od nás‘, s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania, a takisto s tými, ktorí neveria.“

Cirkev vytvára podľa neho priestor pre spoločenstvo, priateľstvo a dialóg. Jednota a spoločenstvo sú podľa pápeža vždy krehké, najmä vtedy, keď máme za sebou bolestné dejiny. Spomienky na zranenia môžu viesť k zatrpknutosti, nedôvere a opovrhnutiu. „Boh nás volá k tomu, aby sme boli tvorcami pokoja a svornosti.“

„Viem, že máte príslovie: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom,“ povedal pápež v katedrále. „Je to čisto evanjeliové!“ František si myslí, že práve toto je Ježišova výzva – aby sme prerušili začarovaný kruh násilia a nedali sa premôcť zlu, ale dobrom premáhali zlo. „Toto je evanjelium!“ zdôraznil na záver.

Foto: TASR/TK KBS/Michal Svítok