Kolay gelsin! – v preklade Nech ti Boh prinesie úľavu! – je typickým pozdravom v tureckých uliciach. Prostredníctvom neho sa praje ľuďom, ktorých čaká ťažká alebo namáhavá práca, uľahčenie ich úsilia. Otec Simon Härting, nemecký salezián, vníma tento pozdrav ako hlboko kresťanský a ide v podstate aj o zhrnutie jeho poslania v Istanbule, kde pracuje už tri roky.
Počas návštevy v pápežskej nadácii ACN – Pomoci trpiacej Cirkvi rozprával o Bomonti, historickej kresťanskej štvrti, ktorú v súčasnosti charakterizuje prisťahovalectvo vysokého počtu rodín z rôznych kultúr.
Saleziáni dona Bosca sa v Apoštolskom vikariáte v Istanbule angažujú rôznymi spôsobmi, hlavnou oblasťou ich činnosti je však pastoračná a pedagogická práca súvisiaca so starostlivosťou o utečencov v Bomonti. Väčšina z nich vníma Turecko ako prechodnú zastávku – ich cieľom je emigrovať napríklad do Austrálie či Kanady.
„Veľa sa hovorí o irackých alebo sýrskych utečencoch, ale prichádzajú i mnohí iní, a to napríklad z Pakistanu, Nigérie, Burkiny Faso, Mali, Pobrežia Slonoviny. Zostávajú tu dlho, pretože neraz čakajú na víza šesť-sedem rokov,“ vysvetľuje otec Simon. Saleziáni sa zaoberajú výchovou detí z týchto rodín; prevádzkujú školu pre vyše 400 žiakov a mládežnícke centrum pre 40 mladých ľudí v kampuse Evrim v Bomonti.
Ďalšou veľkou úlohou, ktorú saleziáni plnia, je poskytovanie pastoračnej starostlivosti v tureckom jazyku. Štvrť Bomonti sa najprv nachádzala na okraji mesta, ale dnes v nej pulzuje srdce Istanbulu. Tunajší kostol zasvätený Panne Márii Lurdskej je jediným kostolom v Istanbule, v ktorom sa venujú výlučne turecky hovoriacej katolíckej komunite. V iných farnostiach zaostáva turečtina za gréčtinou či francúzštinou, pretože Istanbul je multikultúrnym, viacjazyčným mestom. Počet obyvateľov Istanbulu sa za posledných 50 rokov zvýšil desaťnásobne a mesto má jednu z najväčších populácií mladých ľudí spomedzi všetkých európskych miest.
Vo Farnosti Panny Márie Lurdskej v Istanbule sa pripravujú turecky hovoriace deti, mladí ľudia, ale aj dospelí na prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania alebo manželstvo. „Vo vikariáte máme asi 100 katechumenov z mnohých krajín, a to aj Turkov a Iráncov. Stať sa kresťanom tu nie je zakázané, no sociálne prijatie potom už závisí od okolností každého prípadu. Niektorých konvertitov vlastná rodina zapudí, iní nemajú žiadne problémy a sú i také prípady, keď sa celá rodina rozhodne stať sa kresťanmi,“ hovorí otec Simon.
Na komunitnú pastoráciu sú potrebné primerané priestory, a preto by saleziáni s pomocou dobrodincov ACN radi vybudovali nové farské a spoločenské centrum v areáli kampusu Evrim. Bude určené pre všetkých – miestnych aj prisťahovalcov – a malo by slúžiť interkultúrnej výmene medzi mladými ľuďmi v tejto mestskej časti.
Mnohí z ľudí, ktorí sa obracajú na saleziánov, majú za sebou traumatické skúsenosti, hľadajú útechu, prípadne žijú v nestabilných sociálnych vzťahoch. K drámam dochádza najmä vtedy, keď chcú migranti opustiť Turecko, pretože stratia trpezlivosť čakať na víza. „Necítim sa dobre, keď ku mne prídu po nedeľnej svätej omši a pýtajú si požehnanie na cestu. Viem, kde povedie, aj to, že sa nie vždy dobre skončí.“
Mnohí utečenci si nesú ťažké bremená. „Nové centrum chce byť pre nich Kolay gelsin – úľavou, požehnaním,“ vraví otec Simon. On sám je tým inšpirovaný: Nech Boh prinesie úľavu. „To je naše vzájomné poslanie: prinášať si úľavu a dobro. Aj my by sme chceli druhým darovať úľavu a dobro prostredníctvom novozaloženého centra v kampuse Evrim.“
Staňte sa dobrodincom nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi a budete mať účasť na projektoch konkrétnej pomoci núdznym na celom svete. Viac sa dozviete v sekcii Projekty.
