Učitelia v Libanone si uvedomujú, že vzdelávanie nie je práca, ale poslanie. Toto poslanie je však čoraz ťažšie realizovať, pretože krajina sa prepadáva do čoraz hlbšej krízy.

Jessi Abi Khalil Msanneová žije asi 20 km od školy Saints Coeurs Ain Najm, ktorej je teraz riaditeľkou, v Mansourieh. Už len cesta do školy na túto vzdialenosť ju denne stojí približne mesačný plat v libanonských librách.

Táto skutočnosť vystihuje hroznú krízu, ktorej školský systém v Libanone čelí, keďže krajina vstupuje do ďalšieho roka bez prezidenta a bez fungujúcej vlády, ktorá by bola schopná zaviesť potrebné reformy na zabezpečenie pomoci, ktorá by mohla zastaviť špirálu hospodárskeho úpadku.

“Som vydatá, mám tri deti. Ak som dnes iba učiteľkou, nemôžem im dať to, čo potrebujú. Musím žonglovať s viacerými zamestnaniami, aby som ich zabezpečila. To mi berie všetok čas, takže nemôžem pripravovať svoje hodiny tak ako predtým,” vysvetľuje Jessi počas online konferencie, ktorú realizovala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Jessinu úlohu sťažuje aj skutočnosť, že študenti teraz potrebujú viac pozornosti, pretože kríza a jej dôsledky na rodinu im spôsobujú psychické problémy. Napriek obmedzeniam, ako sú nedostatočné finančné prostriedky na mimoškolské aktivity a nedostatok elektrickej energie, čo znamená, že každý deň okolo 14.30 h sa vypína svetlo a kúrenie, učitelia robia, čo môžu. “Je to situácia na hranici prežitia. Nie je to o prosperite alebo raste, je to o prežití. My tu v Libanone ledva prežívame. Vzdelávanie pre nás nikdy nebolo prácou, vždy to bolo poslanie. Teraz je však veľmi ťažké pokračovať v tomto poslaní.”

Nechcú odísť, no často nemajú na výber

Tvárou v tvár týmto ťažkostiam a často neschopní zabezpečiť vlastné rodiny učitelia húfne odchádzajú buď na Západ, alebo do krajín Perzského zálivu. Tí, ktorí zostávajú, buď nemôžu odísť, alebo cítia, že nechcú opustiť svoju vlasť. Robert Keyrouz má dve deti zapísané v Saint Coeurs Ain Naim a považuje sa za člena druhej skupiny. “Mám dve možnosti presťahovať sa do Dubaja a Abú Zabí, ale to by znamenalo, že moje deti budú vyrastať ďaleko od svojej katolíckej formácie. Mám aj francúzsky pas, ale z Libanonu som neodišiel, pretože Libanon milujeme a chceme v ňom zostať. Musíme si navzájom pomáhať. To nás naučil Ježiš,” vysvetľuje.

Ako držiteľ titulu PhD. a univerzitný profesor Robert zarábal mesačne ekvivalent približne 3 500 dolárov. Teraz, po devalvácii libanonskej libry, má jeho plat hodnotu asi 150. “Ak majú ľudia ako ja problémy, čo niekto s nižším platom? Je to katastrofálna situácia.”

Katolícke školy sú dôležité pre všetkých

320 katolíckych škôl v Libanone poskytuje kvalitné vzdelanie približne 200 000 študentom. 90 z týchto škôl údajne spolufinancuje štát, ale vláda prestala v roku 2017 platiť svoj podiel. V súčasnosti školy prežívajú len vďaka podpore organizácií ako ACN, ktoré poskytujú školné a dotácie pre učiteľov, ako aj platia za knihy a materiály a pomáhajú školám inštalovať solárne panely, aby neboli závislé od paliva.

Páter Youssef Nasr, člen baziliánskeho rádu, je generálnym sekretárom Združenia katolíckych škôl v Libanone a vysvetľuje, že Cirkev vníma túto misiu viac ako len ako vzdelávaciu alebo ako príležitosť odovzdať študentom kresťanské hodnoty.

Je to otázka prežitia mnohých kresťanských spoločenstiev v krajine.

“Kresťania a moslimovia žijú všade spolu. Ak sa naše školy zatvoria, zmení sa demografia, pretože kresťania opustia svoje dediny a budú hľadať školy pre svoje deti. Naše školy sú dôležité na to, aby kresťania zostali tam, kde teraz žijú. Je to súčasť nášho poslania udržať kresťanov v ich domovine.”

Hovorí, že za krehký mier, ktorý v krajine panuje, vďačíme práve misii, ktorú tieto školy naďalej vykonávajú. “Približne 30 % našich študentov sú moslimovia. Máme svoju identitu, svoje hodnoty, sme k nim pripútaní, ale sme otvorení celej libanonskej spoločnosti bez rozdielu. Naše školy sú zároveň priestorom pre živý dialóg so zvyškom spoločnosti a pre uvedomenie si, že môžeme žiť spolu bez problémov. Naše problémy možno pochádzajú od lídrov, ktorí riadia krajinu, ale medzi ľuďmi nie sú žiadne problémy. Naše školy sú toho dôkazom. Všetci môžeme byť občanmi zjednotenej krajiny.”

Deti nádeje

ACN sa zaviazala pomáhať katolíckym školám v Libanone v rámci svojho pokračujúceho úsilia pomôcť vyrovnať dôsledky hospodárskej krízy a zabezpečiť, aby kresťanská prítomnosť v krajine pretrvala v prospech celého Blízkeho východu.

“Bez ACN by sme boli nútení zatvoriť naše školy, najmä malé školy na dedinách. Nadácia ACN robí dobrú prácu a pomáha viac ako 150 školám v Libanone, pričom sa sústreďuje aj na chudobné školy a školy na periférii. Chcem sa poďakovať všetkým v ACN, všetkým dobrodincom, počítame s vami a bez vás nemôžeme pokračovať, pretože bez vás nemôžeme podporovať chudobných. Máme pred sebou ťažkú úlohu a potrebujeme vašu pomoc, aby sme mohli pokračovať v našom poslaní,” hovorí páter Youssef.

“Napriek kríze nestrácame nádej,” dodáva. “Spoliehame sa na Boha a dobre vieme, že Boh nás neopustí, prekonáme krízu, pretože veríme, že je to naše poslanie a nie sme na to sami. Boh je s nami a vy ste s nami a nakoniec budeme silnejší a budeme pokračovať v našom poslaní.”

Foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi